Mojím najobľúbenejším slovenským spisovateľom je Ladislav Ťažký

Autor: Jakub Tinak | 3.10.2017 o 10:00 | (upravené 17.10.2017 o 13:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  215x

Ako som sa na hodinách slovenského jazyka v škole zoznámil s tvorbou Ladislava Ťažkého. Som veľkým fanúšikom literatúry faktu a spisovateľov z medzivojnového obdobia. 

Na hodinách slovenského jazyka sme mali dva dni v týždni zamerané na literatúru. Zaoberali sme sa tam takými menami akými boli Ivan Krasko, ktorému sme napríklad venovali veľa času, či potom neskôr sme hovorili o Ľubomírovi Feldekovi, Alfonzovi Bednárovi, či Ladislavovi Ťažkom. Z uvedenej trojice som okrem prvého menovaného prečítal od ostatných dvoch jedno a viac diel. S Ladislavom Ťažkým som sa zoznámil vďaka úryvku z knihy Aj v nebi je lúka. Bol to úryvok zo života žobráka Jána Chrobáčika, ktorý bol na Štefana pred druhou svetovou vojnou vinšovať po sedliackych domoch, aby si niečo vykoledoval alebo ešte lepšie, aby bol prijatý niekde do služby. Zapáčil sa jednému gazdovi, ktorý mu dal najesť a spýtal sa ho, či by nechcel u neho zostať ako pomocník pri koníkoch. Tak sa začala jeho služba, pri ktorej furmančil v lese. Žiaľ, stalo sa jedného dňa nešťastie a koníka zabilo drevo v lese. Potom bol aj samotný gazda naverbovaný do vojny a Ján Chrobáčik zostal bez služby. Túto knihu som si oveľa neskôr ako 24 ročný požičal z knižnice a prečítal som si celý príbeh o Jánovi Chrobáčikovi od detstva, kde sa stal hrbáčom, až po posledné roky, ktoré prežil už v pofebruárových pomeroch. Meno Ladislav Ťažký som si zapamätal ako jedno z mála, o ktorých sme sa učili. Dokonca som si ho detinsky spájal s tým, že keď sa volá Ťažký, tak píše ťažké žánre, na ktoré treba rozmýšľať, a myslel som si, že to nie je čítanie pre každého kto nemá takú intelektuálne vyspelú dušu. Ale to je samozrejme nedorozumenie pretože mnohí čítali od Ladislava Ťažkého oveľa viac než ja a aj vedia jeho dielo lepšie vyložiť. Ja som sa začal jeho dielu trochu venovať až po prečítaní si knihy Pivnica plná vlkov. Mne sa páčilo to, že som mnohé veci okolo SNP a partizánov pochopil po svojom dosť vďaka tej knihe. Taktiež v oblasti Čierneho Hrona odkiaľ pochádzal pán Ťažký žila moja spolužiačka z vysokej školy, do ktorej som bol beznádejne jednostranne zamilovaný, tak som si a dodnes si tento kraj dosť idealizujem. Keď som pred dvomi rokmi bol operovaný na chrbticu v bratislavskej nemocnici, tak mi spoločnosť na lôžku opäť robil pán Ťažký. Prečítal som si dve jeho knihy. Jedna bola zbierka poviedok Slzy neplačú a druhá rovnako tak zbierka fejetónov a politických úvah Zastavte paľbu prosím. Veľmi sa mi páčila poviedka o pontónovom moste v povojnovej Bratislave, ktorá zobrazovala tragický osud dvoch vojakov, ktorí prežili celú vojnu, no keď už boli v domovine, tak nedokázali prekonať pontónový most, ktorý bol núdzovým riešením na prepravu cez Dunaj. V poviedkach Ladislava Ťažkého som si predstavoval obdobie kolektivizácie. Viem, trochu málo, lebo mnohí ľudia čo aj sem píšu ho zažili na vlastnej koži. Ja však neľutujem, že som dokázal objaviť a ešte zďaleka nie vyčerpať tvorbu pána Ťažkého. Viem o ňom stále veľmi málo, nakoľko to bol spisovateľ omnoho starší odo mňa. Mňa osobne však veľmi obohatil a som veľmi rád, že som mohol aspoň trochu nazrieť do jeho tvorby, ktorá ma dosť motivovala aj k čítaniu iných slovenských autorov. Rád by som si prečítal jeho knihu Evanjelium čatára Matúša. Rád by som niekedy aj navštívil Čierny Balog. Ladislav Ťažký a jeho dielo sú pre mňa znakom, že je veľa ciest akými môžem spoznávať kultúru vlastného národa. Mojím hrdinom sa okrem Jána Chrobáčika stal aj kulak Perun, ktorého v knihe Pivnica plná vlkov najskôr ponížili Nemci a po vojne ho zlikvidovali kolchozníci. Viem, že Ladislav Ťažký bol tiež v KSS. Tiež som čítal, že bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov a pokiaľ sa nemýlim, tak aj kandidoval za prezidenta. Ja mám rád skôr literatúru faktu. Nedokážem veľmi precítiť fantastično, lyrickosť, či iné abstraktné literárne prvky.  Aj moje písanie tu je dosť o faktoch, čo môže viacerých nudiť. Píšem už dosť dlho na Facebooku, no bolo mi povedané, že sa tam priveľmi otváram a tak sa snažím písať o témach, ktoré ma zaujímajú a ktoré majú nejakú výpovednú hodnotu. Ladislav Ťažký mi pomohol tiež trochu pochopiť v akom štáte žijeme a to v zmysle, že sme krajinou, ktorá má v kultúre od moderných a vývojom podmienených prvkov, akými sú pochody párov LGBT po stále veľmi silný tradičný a patriarchálny ráz. Ladislav Ťažký písal o vojne, ktorú som ja nezažil ani vo forme výcviku. Som rád, že som dával na hodine literatúry aspoň trochu pozor, hoci s odborníkmi na tvorbu slovenskej klasiky 20. storočia sa veru rovnať nemôžem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

Minúta po minúte: Mintálová zabojuje o finále, tenistov brzdí dážď

Sledujte 4. deň olympijských hier v Tokiu minútu po minúte.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?