O tom ako si dávam základný rýchlokurz z filozofických smerov a škôl

Autor: Jakub Tinak | 11.12.2017 o 14:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  166x

Vrátil som sa do stredoškolských čias a začal som čítať knihu o základných filozofických smeroch, avšak o niečo obšírnejšie a hlavne pozornejšie ako na škole.

Keď som sa prvýkrát z mojich štyroch pokusov o štúdium na VŠ pripravoval na prijímačky, tak som si pokúpil rôznu literatúru. Nemal som vtedy zlý vkus, možno lepší už mať nebudem. Mal som za sebou prvú letnú brigádu a tak som mal niečo našetrené. Nemal som vôbec zoznam a dokonca som sa nedržal ani predpísaných, resp. odporúčaných kníh na univerzitné štúdium. Kúpil som si krásne knihy o ruskej filozofii, dve diela môjho najcennejšieho svetového spisovateľa Vladimira Nabokova a knihu historika Orlanda Figesa Natašin tanec. Skoro všetky som stihol do konca prázdnin pred nástupom do školy prečítať. Jednu som si však dokúpil neskôr a hoci bola najdrahšia, nikdy jej kúpu neľutujem. Je to pre mňa veľmi cenná kniha od Oldřicha Ševčíka, ktorá sa volá Architektúra, historie a umění od vydavateľstva Grada. Túto knihu som sa pokúšal čítať asi 5x, no vždy som skončil pri úvode do kapitoly o Aténach a Sparte. Nepáčili sa mi takzvané "omáčky", ktoré tam vypisovali českí profesori filozofie Jan Patočka alebo Dušan Machovec, ktorých mená poznám len z tejto knihy. Teraz som sa k tejto knihe vrátil asi po siedmich rokoch. A je to práve naopak, totiž, že vysvetlenia týchto dvoch pánov priam vyhľadávam a musím priznať, že (zatiaľ) len vďaka nim viem aspoň mať miernu predstavu na čom asi vznikla naša kultúra a čo vlastne znamenal pre svet zánik antiky. Kniha sa číta veľmi pomaly, nakoľko obsahuje množstvo poznámok písaných drobnými písmenkami. Táto kniha nie je podľa mňa úplne pre každého, no myslím, že dosť zrozumiteľne opisuje vznik mestských štátov, lesk Perikleových Atén a neskorší helénizmus. Čítal som základné fakty o Sókratovi, Platónovi a Aristotelovi. Odkaz Sókrata mal význam pre duševno, Platónov pre poriadok a Aristotelov pre vedu. Inak povedané, Grécko dalo svetu vedu (logos), Rím dal svetu právo a kresťanstvo lásku. Helénizmus znamená preberanie značnej časti orientálnych prvkov do gréckej kultúry, resp. poázijčovanie  Stredomoria. V helénizme nastupuje do popredia individualita, osobnosť a helénska kultúra je studnica, z ktorej čerpá Európa dodnes. Aj kresťanstvo čerpalo z helénizmu, konkrétne sv. Augustín bol predstaviteľ kresťanstva avšak s vzdelaním klasických filozofických diel. Najvýznamejšia škola stredoveku scholastika bola zase založená na autoritách a bola vo veľkom protivenstve s antikou, resp. neskoršou renesanciou. Veľký význam pre Európu mala aj reformácia. Kým renesancia bola skôr záležitosťou vrchnosti, reformácia zasiahla široké masy. A taktiež zatiaľ čo renesancia nebola organizovaná a prebiehala z rôznych menších renesancií (napr. karolínska), tak reformácia sa čoskoro začala organizovať a protestanti začali zakladať svoje inštitúcie. Najvýznamnejším predstaviteľom reformácie boli Martin Luther a Ján Kalvín. Avšak keďže čítam českú knižku, tak sa tam venuje istá časť aj husitom a obdobiu snemu v Kostnici, kde bol majster Hus upálený. Po jeho likvidácii vraj bol český národ a duchovenstvo najviac exkomunikované a zatracované v Európe, keďže sa hlásilo k jeho odkazu. Neskôr Vatikán uznal odkaz Jana Husa ako snahu českého národa o samourčenie a kultúrne prežitie popri veľkých národoch. Humanizmus a renesancia opäť boli v protivenstve so stredovekom, kde práve vládla filozofia kléru. Začiatok novoveku a objavy nového sveta opäť zmenili pohľad Európanov. A čítal som, že kľúčové pre oddelenie sa od stredoveku k novoveku bolo 17.storočie a prirodzene objavenie Ameriky. V 16. storočí  totiž naposledy mala Ríša stredu, tj. Čína vyššiu životnú úroveň ako Európa. A zároveň v 17. storočí bol na území Európy naposledy zaznamenaný hromadný kanibalizmus a to z nedostatku potravy. Sám Galileo Galilei vraj odvolal svoje tézy len preto, lebo sa bál fyzickej bolesti. Rád by som viac prečítal o slovanských filozofoch Konštantínovi a Metodovi, ale viem, že čítanie o filozofii je veľmi ťažké. Knihu čítam už dva mesiace, no má na mňa takú silu, že keď už k nej sadnem , tak aj keď prečítam na jeden krát len do desať strán, tak keď ich čítam, tak nevnímam nič iné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?