Som svojho druhu šialenec, chcem totiž žiť v Rumunsku. Sám.

Autor: Jakub Tinak | 29.3.2018 o 16:41 | (upravené 29.3.2018 o 16:53) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  549x

Moje úvahy o mojom možnom budúcom smerovaní v živote.  Snažím sa zrátať všetky pozitíva aj negatíva..

Rumunský colník na hranici v Curtici obchádza kupé nočného vlaku z Budapešti. V rukách má obyčajný zošit, kde ručne perom opisuje údaje z pasov. Zároveň hneď pri vlaku stojí jednonohý žobrák a prosí sprievodcu o zvezenie sa aspoň do najbližšej stanice- do 25 km vzdialeného Aradu. O rumunskej minulosti viem len veľmi málo. Zatiaľ som sa nedokázal naučiť poriadne rumunský jazyk, lebo som celý svoj voľný čas v ostatných rokoch venoval štúdiu chorvátskeho jazyka. Mám presne vybratý región, kam by som sa chcel presťahovať. Ide o južné Rumunsko, oblasť Oltenia a dokonca mám viac menej vybraté aj konkrétne mesto. Je to pohraničné mesto Calafat, príp. obce Golenti, Maglavit, Basarabi alebo Negoiu v jeho blízkom okolí. V tomto meste sa križujú tri štáty - Rumunsko, Bulharsko a Srbsko. Rumunsko je z nich asi najbohatšie a najznesiteľnejšie, hoci jazyk je pre mňa najťažší. V Calafate som bol asi sedemkrát. Keď som tam prvýkrát cestoval s kamarátom, tak sme si od strachu z povestí od Čechov o špinavom vlaku plnom zlodejov schovali svoje digitálne fotoaparáty do slipov. Odvtedy som sa presvedčil, že Calafat je čisté, relatívne bezpečné a z hľadiska hospodárstva určite do budúcnosti zaujímavé mestečko. Páči sa mi jeho poloha. Mám veľmi rád rieku Dunaj, aj  mosty cez neho. Určite medzi ne patria hlavne bratislavské, ale aj komárňanský, či štúrovský. V Calafate sa dá v Dunaji kúpať a sú tam vybudované pláže s ubytovaním a stánkami s občerstvením. Jeho prietok je v týchto miestach omnoho širší a môj prechod cez najdlhší dunajský most trval vyše hodiny, pravda s batožinou. Peší prechod cez Nový most v Bratislave mi trvá možno do 15 minút Áno, môj dôvod je aj ekonomický. Kým v Bratislave, kde som sa narodil, či v Trnave, kde žijem by som si nebol schopný kúpiť byt, nakoľko nedostanem hypotéku. A aj keby som ju dostal, tak by som sa jej asi zľakol. Nakoľko sa mi páčia hlavne brunety a viem, že v Rumunsku a Bulharsku sú prevažne ženy tohto typu, tak to je možno ďalší dôvod prečo ma to tam láka. Ekonomicky teda môžem povedať, že sa dá kúpiť dvojizbový byt od 10 000 EUR, po prerobení od 15000 EUR a v novostavbe 20 000 EUR. Calafat je mesto, kde som zažil veľa silných zážitkov, hoci ženu som tam nemal. Ľudí to ťahá skôr naopak, do západného sveta, za lepším platom, lepšie fungujúcim systémom, atd. Ja som žil vyše roka v jednom z najlepšie fungujúcich štátov na svete- v Dánsku. Je naozaj obdivuhodné, koľko možností tam človek má, ak len trošku chce. Toto Rumunsko neponúka, lebo je tam stále obrovská bieda a viditeľné delenie spoločnosti. Stále viac súkromného zdravotníctva, stále viac akýchsi odlúčených blokov novostavieb, kde sú drahé obchody, bary, zdravé a drahé potraviny, atd. Myslím, že toto je aj na Slovensku, no v Rumunsku tí, čo bývajú v takýchto moderných štvrtiach nemajú o trápení obyčajného Rununa ani poňatie. Ja by som si rád kúpill byt tak, aby som si ho mohol nechať prerobiť. Dlhé roky som bol bez práce, resp. som striedal krátkodobé zamestnania. Svoj krok odísť do Rumunska vidím ako pragmatický. Na Slovensku vidím tiež kastu superbohatých, bezstarostných, scestovaných ľudí, ktorí sa môžu často už po tridsiatke starať len o charitu, psíkov, študovať náboženstvá, prípadne žiť v úplnom súlade s prírodou. Ja viem, kričí zo mňa teraz závisť. Ja však cítim, že na Slovensku by som bol proste čoskoro už len na okraji. Slováci sú sebavedomejší ako ja. Viem však relatívne dobre používať svoj vlastný jazyk, a teda si trúfam, že by som napríklad mohol v tom Rumunsku pracovať so slovenčinou. Avšak som pripravený na to, že sa budem musieť čo najrýchlejšie integrovať do rumunského kultúrneho prostredia a viem si predstaviť pracovať tam napríklad ako pokladník. Som aj plný invalid, čiže o čo je menší plat predavača v Rumunsku v porovnaní so Slovenskom, to by mi prípadne dorovnal ten môj dôchodok. Teraz síce pracujem a mám aj dôchodok, no keby som si chcel ako som už napísal kúpiť byt tu, tak tretina platu mi ide na hypotéku, tretina na nájom. Ak vydržím pár rokov ešte robiť na Slovensku a niečo si našetriť, budem mať v Rununsku kúpený byt s menším finančným zaťažením pôžičkou a k tomu predavačský plat. A ľudia? Áno, sú tmavší. Sú aj hlučnejší, možno menej čistotní naoko. Lenže chápem to, že tam mám trochu väčšiu šancu prežiť ako na Slovensku, teda pokiaľ sa nechcem presúvať z podnájmu do podnájmu a nemať nikde svoje vlastné zázemie. Uvažujem niekedy aj o dome,no do domu sa musí stále investovať. Jedine, ak by som sa dokázal nejak zariadiť s niekym vo dvojici, tak by dom dával vňčší zmysel. No, a na záver, vidíte ho. Ešte pred rokom a pol som prijímal potravinovú pomoc od štátu pre najchudobnejších a dnes by chlapča chcelo expandovať. Nuž, ak budem pracovať a žiť slušne, tak na to Rumunsko našetrím, ak sa tam nezačnú prudko dvíhať ceny bytov. A to Oltenia je asi druhý najchudobnejší región Rumunska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?