Bravo, Hrvatska.

Autor: Jakub Tinak | 12.7.2018 o 18:15 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  103x

Môj špeciálny článok o Chorvátsku, ktorému sa venujem dlhodobo a teda nielen keď víťazí na majstrovstvách sveta, či počas letnej sezóny. Som naozaj veľmi potešený z tohto výsledku, ktorý veľmi zviditeľní Chorvátsko na mape sveta.

Už v roku 1992, teda keď som mal 6 rokov neštartovala generácia okolo hráčov Zvonimir Boban, Aljoša Asanović, či Robert Jarni na Majstovstvách Európy vo futbale. Namiesto nich sa tam dostalo Dánsko a to ako viete majstrovstvá vyhralo. Ja mám k obom týmto krajinám špecifický vzťah. Kým Dánsko chápem ako krajinu bezpečnú, čistú a slobodnú, Chorvátsko považujem za akúsi svoju mentálnu vlasť. O 4 roky neskôr Chorváti na ME 1996 Dánov porazili rozdielom triedy 3:0. Tento zápas som ako stále ešte veľmi malý chlapec sledoval. Pamätám si z týchto majstrovstiev aj gesto fair play od jedného tureckého zadáka, ktorý nefauloval rútiaceho sa Gorana Vlaovića na tureckú bránu, čím Chorvátsko dalo jediný gól a postúpilo zo skupiny, hoci v poslednom zápase prehralo s Portugalskom 0:3.

Majstrovstvá sveta vo Francúzsku, kde Chorvátsko prvýkrát nastúpilo pod svojou vlajkou som už sledoval stále ešte detsky, no zanietene. Nepamätám si už zápasy skupín, no pamätám si úžasný výkon Davora Šukera v zápase o 3. miesto. Tento hráč, dnes prezident HNS (Hrvatski nogometni savez- obdoba SFZ) dal na týchto majstrovstvách najviac gólov a jeho kariéra sa vyšvihla k veľkým výškam. Hral potom nejakú dobu v Reale Madrid a Arsenale Londýn. Ďalší legendárny hráč Zvonimir Boban sa preslávil okrem slávnej kariéry v AC Milano aj slávnym kopom do policajta, resp. príslušníka JNA (Juhoslovanská národná armáda), ktorý atakoval na zápase Dinamo Záhreb-CZ Belehrad domáceho fanúšika. Klub sa potom namiesto Dinamo nejakú dobu volal Croatia Záhreb, no myslím, že tento názov neniesol dlho. Hoci sa zaujímam o Chorvátsko, tak ako Slovák fandím jednému slovenskému klubu a preto neviem presne ani niektoré podrobnosti, kto bol napríklad koľkokrát majstrom, či je rekordér práve Dinamo Záhreb alebo jeho protivník Hajduk Split.

O tom, prečo sú Chorváti napriek svojej malej rozlohe a relatívnej chudobe opäť na futbalovom výslní by som si dovolil napísať asi toľko, že je to národ bojovný, ktorý má tú bojovnosť naozaj v krvi. Už v stredoveku boli v chorvátsku formované čaty hajdukov, tj. povstalcov proti Turkom. Chorvátsko nemalo svoju armádu dlhé stáročia od kliatby posledného kráľa dávneho Chorvátska Demetera Zvonimira, ktorého zabili vlastný vojaci. Taktiež ako som už v minulých príspevkoch spomínal, tvar Chorvátska akým je dnes nezodpovedá reálnemu rozmiestneniu chorvátskeho národa, resp. mnohí aj za touto oficiálnou štátnou hranicou sa deklarujú ako Chorváti. Stačí ísť po príklad k včerajšiemu zápasu v Trnave, kde hral HŠK Zrinjski Mostar.

Tento klub vznikol práve počas NDH a jeho skratka znamená Hrvatski športski klub Zrinjski Mostar. Počas bývalej socialistickej Juhoslávie bol klub zakázaný a v meste hral len jeden klub FK Velež Mostar, ktorý je aktuálne druholigista. V meste Mostar ako takom je rozdelenie dosť badateľné. Kým na východnom brehu Neretvy je sústredené bosniacke obyvateľstvo (Bošnjaci), tak západný breh je obývaný etnickými Chorvátmi. Celkovo je v Hercegovine sústredených najviac Chorvátov mimo územia samostatného Chorvátska, ak nerátam samozrejme menšiny v západnej Európe a Škandinávii, ktoré tam však okrem Rakúska (gradišćanski Hrvati) vznikli novodobým prisťahovalectvom.

Bosnu nespomínam nadarmo, napokon viem len, že hráč Dejan Lovren bol utečenec zo Zenice, teda jeho rodina a a Luka Modrić hral v klube, ktorý včera prehral s Trnavou, v spomínanom Zrinjski Mostar. Taktiež slávny tréner generácie ´98 Miroslav Blažević pochádza z Bosny. Vie sa aj o viacerých hráčoch v súčasnosti aj v minulosti reprezentujúcich Chorvátsko narodených už v západných krajinách.

Chorvátsko teraz veľmi získa. Je to obrovská prestíž a sebavedomie a národné cítenie sa u týchto aj doteraz veľmi hrdých ľudí ešte prehĺbi. Prajem mu, nech už sa fnále skončí akokoľvek, aby svoj rating, ktorý si určite veľmi zvýši dokázalo využiť aj v naštartovaniu ekonomiky, k lepšiemu a spravodlivejšiemu štátnemu aparátu a k novým investíciám.

Ja sám sledujem túto krajinu, ale i širší balkánsky priestor už asi 15 rokov. Mnohokrát, keď mi bolo ťažko, tak som sa dokázal upnúť na chorvátsku knihu alebo na dobrú hudbu. Možno si našinec pomyslí, že keď tak snívam o Chorvátsku, tak prosím, hranice sú otvorené, choď si tam žiť. Avšak tým, že mám svoj handicap a viem, že v mnohých veciach je spoločnosť v Chorvátsku voči zdravotnému postihnutiu menej tolerantná a chorvátski muži majú typické južanské machistické pózy, tak by som asi v reálnom Chorvátsku dlho žiť nedokázal. Som Slovákom a kedykoľvek sa mi naskytne príležitosť, tak Chorvátsko rád navštívim.

Ešte raz teda: Sjajna ste ekipa Hrvati, ostvarili ste snove valjda čitavog društva u vašoj zemlji. Neka se svi vaši igrači i svaki član vaše sportske ekipe dugo pamte!

/

Chorváti, ste úžasné mužstvo. Uskutočnili ste sny asi celej spoločnosti vo vašej krajine. Nech sa na vašich hráčov a všetkých členov športovej výpravy dlho spomína!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Pre Trumpa je svetová politika len hra

Putin sa opäť priznal, že Krym bola hra Kremľa.


Už ste čítali?