Chorvátsky rozhlas = môj verný spoločník

Autor: Jakub Tinak | 10.10.2018 o 22:08 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  73x

Kým niektorí pracujú na svojom tele vo fitness centrách, iní skrášľujú svoje vozidlá alebo prekonávajú čoraz vyššie štíty hôr, ja sa venujem už roky vysielaniu chorvátskeho rozhlasu, konkrétne jeho prvému programu.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt HRT logoChorvátske rádio som objavil počas svojej druhej hospitalizácie v Pinelovej nemocnici v Pezinku. Kontakt s chorvátskymi médiami som však mal ešte z rodného domu v Bratislave, kde sme celkom náhodne na obyčajnú anténu pred 15 rokmi dokázali na starom televízore Philips naladiť televízny program HRT1. Medzi moje tri najpopulárnejšie programy sa zaradila chorvátska verzia Milionára= Tko želi biti milijunaš, potom diskusná relácia Živi zid (živý mur) a nakoniec televízny kvíz, niečo na úrovni vtedajšieho programu Riskuj!

 

Pamätám si, ako sme vtedy brigádovali roznosom novín v bratislavskom Novom meste a predtým, než sme letáky rozniesli, sme si ich najskôr poskladali do seba, lebo ich vždy bolo viac druhov. Sestra častokrát rezignovane pritom počúvala tie chorvátske relácie, ktorým som ani ja jazykovo nerozumel. Prirodzene, často sme sa aj pohádali, keď som si svoj prídel televízneho času chcel natiahnuť a keď ona so žalobami mame hlásila, že teraz je rad na nej.

Nevedel som vtedy o Chorvátsku veľmi veľa. Vedel som, aj to len z rozprávania otca, že dnes už nebohý strýko tam bol počas občianskej vojny, resp. aby si výrazne prilepšil k robotníckemu platu, tak riskoval a zjednával tam v mene brnenských závodov,kde pracoval a ktoré prirodzene vyrábali aj zbrane.

Od mamy som zas počul, že moja babka chcela celý život veľmi vidieť Sarajevo. A hoci mala vďaka dedkovi železničiarovi možnosť cestovať všade zdarma, tak toto zvláštne mesto, nazývané aj európsky Jeruzalem nikdy nevidela. To všetko si dnes dávam v hlave dokopy a rozmýšľam prečo ma tak silno oslovuje práve tento kút sveta.

Samotné počúvanie HRT1 malo u mňa rôzne fázy. Najskôr som počúval hocičo, len aby som počul plynulú chorvátčinu. Ako každé štátne rádio malo aj toto strašne veľa politických blokov a tak som sa postupne naučil spoznávať všetkých vrcholových politikov nielen v Chorvátsku, ale aj v celom post juhoslovanskom priestore, ba dokonca v priestore celobalkánskom. Prvý nepolitický program, ktorý som začal opakovane počúvať sa volá Glazba (hudba) s potpisom. Tam som zachytil meno Arsen Dedić a jeho legendárnu pieseň Ovo sve što znaš o meni (Toto všetko čo vieš o mne). Netušil som akým bol tento spevák velikánom v celom južnoslovanskom kultúrnom priestore.  Avšak práve na základe tejto melódie som si program obľúbil a často som ho chcel zámene počuť.

Ďalšou fázou, ktorou som si prešiel boli dokumenty o turizme, ktorý je v Chorvátsku veľmi silným pilierom hospodárstva. Počúval som regionálne štáby zo všetkých možných chorvátskych oblastí, či rovno žúp, kde sa chválili otvorením takých alebo onakých nových atrakcií, no nezriedka poukazovali aj na chátranie kedysi slávnych víl, kde sa chodila rekreovať len elita SKJ (Savez komunista Jugoslavije=Komunistická strana Juhoslávie). Okrem Chorvátska som sa však dozvedal aj o Chorvátoch mimo svojej pôvodnej domoviny, ktorí zanechali veľkú stopu v Austrálii, Švédsku, či Švajčiarsku.

Najsilnejšie na mňa však zapôsobili tri relácie, ktoré sú čo do dĺžky trvania pomerne krátke, no ktoré vo mne vždy keď som si ich zámerne, či náhodne vypočul dokázali vyvolať záujem. Tou prvou je krátke jazykovedné okienko: Govorimo hrvatski, kde som za tie roky našiel objasnenie k mnohým dvojtvarom, či slovám cudzieho pôvodu, či jednoducho k objasneniu spisovných a nárečových výrazov. Navždy si zapamätám objasnenie slovíčka aljkav v jednej z týchto relácií. Slovíčko znamená povrchný,nedbalý a jeho pôvod, ako som sa dozvedel je z maďarčiny. Okienko Govorimo hrvatski mi však vždy nastraží uši, keď ho mám možnosť počuť.

Druhou takou reláciou je relácia Dogodilo se na današnji dan (Stalo sa v dnešný deň). Samozrejme, je to niečo ako naše Kalendárium (aspoň myslím, že tak sa to volá na SRo). Avšak je pre mňa bohatšie o udalosti z Chorvátska a celej bývalej Juhoslávie, ktoré by som sa na našom programe nedozvedel. Opäť tu vypichnem dve udalosti, ktoré si zapamätám možno navždy. 29.máj 1453 - Dobytie Konštantinopolu sultánom Mehmedom dobyvateľom (El fatih). Druhý dátum, ktorý som si výrazne zapamätal pri vysvetľovaní v programe bol 10.apríl 1941- vyhlásenie Nezávislého štátu Chorvátsko (NDH). Oba dátumy mali a majú veľkú stopu v podvedomí chorvátskeho národa. 

Treťou reláciou, ktorú som si veľmi obľúbil sa volá Minijature za radoznale (Miniatúry pre zvedavcov). Tam sa dokážem v asi desaťminútovom programe často veľmi priateľskou formou dozvedieť o mnohých spoločenských javoch, procesoch, či jednoducho zvykoch. Naposledy som sa dozvedel o obyčaji Sinjska alka, ktorá sa koná každým rokom v auguste v meste Sinj od 18. storočia. Je to veľký sviatok, pričom jeho pôvod je v obrane mesta Sinj proti Turkom a hrdinstvo jeho obrancov, ktorých ochránila sinjská panna Mária. Tento rytiersky sviatok je dokonca zapísaný v UNESCO. Ak sa dobre pamätám, tak posledný rok preniesli toto zápolenie symbolicky aj do Vukovaru, na druhý koniec Chorvátska, kvôli statusu Vukovaru ako mesta hrdinu.

Chorvátske rádio počúvam často v MHD, možno vyzerám smiešne, keď mám svoje "nezničiteľné" slúchadlá Koss prevlečené cez šiltovku. Počúvanie tohto rádia mi však dodáva kľud a dokážem sa pri ňom často lepšie sústrediť na prácu. Samozrejme, tým nechcem povedať, že ho počúvam v zamestnaní, ale keď ho počúvam doma, tak mi ide ľahšie od ruky upratovanie alebo záhradné práce. Mnoho večerov som strávil pri počúvaní tejto stanice. Občas som si k tomu prečítal noviny Jutarnji list, ak som mal to šťastie, že mi ich niekto, najčastejšie v susednom Rakúsku doniesol.

Dnes som napríklad na chorvátskom rádiu počul vážne témy. Vláda dostávala vysvedčenie od opozície a to veru nebolo veľmi lichotivé. Vodca opozičnej strany SDP Davor Bernardić robil sumár toho, čo v Chorvátsku absolútne nefunguje. Inštitúcie vedú bezočivci, skorumpovaní a na organizovaní zločin napojení kamaráti najužšieho kruhu vládnucej stranz HDZ. Krajina zažíva rekordné vysídľovanie najmä v regiónoch Lika, v mestách ako Hrvatska Kostajnica, Požega, Knin. Tradičný lodiarsky priemysel (Uljanik Pula) je v troskách, vymožiteľnosť práva minimálna. Dôchodcovia sa prehrabujú v smetných košoch a ľudia umierajú často bez nároku na základnú lekársku pomoc. Také Chorvátsko, aké funguje dnes by si zaiste neželal žiadny z obrancov vlasti, ktorí položili život v občianskej vojne.

V ďalšom vystúpení hovoril predstaviteľ srbskej menšinovej strany Milorad Pupovac, inak vážený akademik, ktorý bol nedávno fyzicky napadnutý na verejnosti, že Chorvátsko potrebuje v prvom rade dobrý vzdelávací systém, ktorý bude schopný pripraviť chorvátskych mladých na technologické výzvy a na prácu s umelou inteligenciou.

Viem, že tak ako ja počúvam HRT1 počúva veľa Slovákov náš SRo1. Neviem možno, čo sa mi deje pod nohami, či o ulicu vedľa. Nemôžem za to. Nehovorím, že Slovensko ma nezaujíma a že mi je jedno, či tu bude vládnuť právo alebo či tu bude zlé podnikateľské, či bezpečnostné zázemie. Snažím sa svoju úlohu poslucháča HRT prijať. A verte, že ak budem môcť, vždy skúsim vypichnúť udalosť z Chorvátska, ktorá môže byť zaujímavá. Ešte malé porovnanie, na HRT1 cítim trochu viac domácej tvorby v porovnaní s pomerom slovenskej tvorby v SRo. Ale nie som šéfredaktor, ani štatista, tak sa môžem o tejto štatistike len domnievať. 

Som, aký som a chcel by som v živote napredovať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Triasli sa pred ním vrahovia a páchatelia sa šli radšej sami prihlásiť

Vrahovia a zlodejíčkovia sa šli radšej sami udať.


Už ste čítali?