Príbeh o tom, kedy si aspoň pripúšťam, že žijem v blude

Autor: Jakub Tinak | 5.2.2019 o 9:05 | (upravené 5.2.2019 o 9:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  34x

Diagnózu nediferencovanej schizofrénie som si nevybral. Chodím roky k lekárom, bol som párkrát hospitalizovaný. Vždy sa striedajú lepšie obdobia s tými horšími. Pomáham si, okrem iného aj týmto blogom.

Rok 2009 ma zastihol nepripraveného na udalosti, ktoré navždy zmenili môj život. A budú ma sprevádzať do jeho konca. Rok a pol som pracoval v Dánsku, robil som iba manuálne práce, nakoľko som nevedel dánsky jazyk. Do Dánska som sa rozhodol ísť potom, čo som zanechal štúdium ruského jazyka na Filozofickej fakulte UK. Prvé týždne v Dánsku som trel naozajstnú biedu, lebo som pracoval podľa výkonu a ten nebol bohviehaký. Roznášal som noviny na bicykli do schránok a niekedy som sa riadne nabehal. Vydržal som to robiť tri mesiace a potom som to vzdal. Bol jún 2007 a ja som bol v Dánsku bez peňazí, chystal som sa už len napísať domov a poprosiť o peniaze na letenku domov. Potom sa však objavil jeden Róm zo Slovenska, ktorý mi v podstate našiel novú prácu vo veľkosklade potravín. Tým sa môj pobyt v Dánsku predĺžil o ďalší rok a pár mesiacov. Mal som tam problém s vypĺňaním daňového priznania, pričom ako som neskôr zistil, nebolo nič ľahšie ako ho vyplniť podľa automatickej aplikácie. Ja som to však nedokázal v tom období a to sa mi potom vypomstilo. V spomínanom roku 2009 mi zrazu prišiel list od spolubývajúceho z privátu, ktorý mi preposlal nedoplatok daní v hodnote cca. 250 EUR. Ja som tú sumu chcel obratom poslať z domu, no hoci som na daňový úrad niekoľkokrát volal, tak som sa s nimi nedokázal skontaktovať. Vybral som sa teda v júli 2009 opäť do Dánska, mysliac si, že si spojím povinnosť zaplatenia daní s poriadnou turistickou prehliadkou Kodane, na ktorú som nemal veľmi čas, keď som v Dánsku pracoval. Keď som však v to leto pricestoval, zistil som, že dlhujem nielen na daniach, ale som sa dostal aj do mínusu v banke (čo neviem, ako bolo možné, lebo som mal len bežný účet bez debetu). Celkový môj dlh činil v tej chvíli asi 850 EUR. Priznám sa, že som si z môjho vyše ročného pôsobenia v Dánsku veľa neušetril a tak som videl v tej chvíli nemožné zaplatiť tú čiastku. Matku vyhodili rok pred penziou z práce a navyše jej niekto ukradol kartičku a vybielil celý účet, menovite asi 800 EUR. Môj pobyt v r. 2009 (4dni), ktorý som chcel venovať turistike som nakoniec celý strávil na hostelovej terase, aby som tak fajčiac jednu od druhej premýšľal kde vziať peniaze a nekradnúť. Na hostelovej terase mi traja nórski dobrodruhovia alebo možno len junkies (feťáci) ukazovali svoje zničené nohy z najväčšieho festivalu v Dánsku- Roskilde. Jeden mi povedal, ako vďaku za darovanú cigaretu, že tie jeho zničené nohy sú aj tak najkrajšie, ktoré kedy uvidím. A keď konverzácia zastala, resp. som po pár vetách zamĺkol, tak ma povzbudzovali vetami: "Come on, tell me your life" (Poďme, vypovedz mi svoj život). Potom chceli odo mňa ešte asi 30 korún na sprchu v tom hosteli, no ja som mal , ako som už napísal peniaze veľmi úzkostlivo spočítané, aby som vydržal ešte zvyšné dva dni v jednom z najdrahších miest na svete. Keď som sa vrátil, otec mi ešte pred odletom stihol napísať smsku, že ma odvezie do Trnavy z letiska a že sa teší, ako si v aute pokecáme. Nakoniec sme počas celej cesty nevyriekli snáď jediného slova. Od môjho návratu z krátkeho pobztu v Dánsku som zostal celkom paralyzovaný. Našťastie som mal aspoň toľko duchaprítomnosti, že som si ešte v Dánsku stihol vybaviť peniaze, ktoré dlhoval pre zmeni štát mne. Nebyť však ochotnej kolegyne, tak by som sa o tej možnosti ani nedozvedel a peniaze by som jednoducho nechal ležať ladom v Dánsku. Zaplatil som do dvoch mesiacov celú dlžnú čiastku. Ešte v to leto som však bol prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrii, síce len dennou formou. Tu sú moje bludné vyhlásenia a predstavy. Ak prídem do herne najedený a vyspatý, mám obrovskú šancu vyhrať. Tento blud sa týka žiaľ diagnózy, ktorá sa mi pridružila v ostatných 5 rokoch a o ktorej som tu už tiež dosť piísal. Ide o patologické hráčstvo. Ďalším z mojich bludov, že všetky brunety sú náruživé a super inteligentné. Ďalší a posledný, ktorý tu opíšem je, že ak poviem, že zajtra je nový deň, nový život, tak to znamená, akoby som v ten minulý ani len nežil a zomrel v beznádeji. Inak povedané, žijem včerajškom. Nad vodou ma drží čítanie kníh a chorvátskeho časopisu Globus, ktorý som si, síce za dosť drahé peniaze objednal na Slovensko do schránky, ale dokážem ho čítať od A do Z a ten čas, ktorý tým strávim mi často poskytne pôdu pre rozmýšľanie a hlavne ma oddiali myšlienkami od hráčstva, prípadne bludných erotomanských predstáv. Tých bludov mám viac, tu som vypichol len tie, ktoré ma sprevádzajú od začiatku liečby, okrem toho hráčskeho. Povedzme, že vydržím dlhodobo pracovať na jednom mieste konečne a že si posplácam všetky dlhy. Lenže život by som chcel mať aspoň trochu vyvážený, aspoň trochu. Ďalej ma nad vodou drží veľké množstvo prechodených kilometrov a to za každého počasia. Tiež sa intenzívne snažím venovať psovi, ktorý síce nie je môj, no mám ho rád, akoby bol. Na záver ešte dodám, že mám stále pocit, že to pekné má u mňa asi 100x menšiu trvácnosť ako to zlé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?