Franjo Tudjman - 20. výročie smrti prvého prezidenta moderného Chorvátska

Autor: Jakub Tinak | 11.12.2019 o 17:51 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  67x

V Chorvátsku je osobnosť Franja Tudjmana dodnes vnímaná veľmi rozporuplne.Kým jední ho majú za najväčšieho syna národa a za tvorcu moderného, demokratického štátu,pre iných je jeho vláda symbolom korupčných afér a izolácie 

Chorvátsky národ patrí medzi tie staršie v Európe. Priestor medzi Sávou a Dunajom na severe a Jadranským morom na juhu obýva približne 1300 rokov. Prvé štátne útvary, ktoré združovali tento národ boli Prímorské Chorvátsko a Panónske Chorvátsko. Vládli tu kniežatá a krajina veľmi rýchlo prijala kresťanstvo, už okolo 7. storočia. Hoci bolo Chorvátske kniežatstvo závislé od vtedajších najmocnejších ríší- Byzantskej na východe a Franskej na západe Európy, tak dokázalo postupne budovať samostatný štát pod vládou dynastie Trpimírovcov, pričom jej zakladateľom bol knieža Trpimír. V roku 925 sa knieža Tomislav nechal korunovať za kráľa a zjednotil panónske a prímorské Chorvátsko.

 

Veľmi dôležitým činiteľom hrala od začiatkov chorvátskej štátnosti Mletská (Mletačka) republika, tj. územie na južnom pobreží Jadrana. Jej kupci súperili vo význame s Benátskou republikou, ktorá bola veľmi bohatým územím. Chorvátsko bolo vždy mostom medzi východom a západom, no bolo veľmi jasne vyhranené v otázkach náboženstva a v postavení voči rímskej kúrii. V Chorvátsku napríklad skoro vôbec nemala neskôr úspech reformácia. Veľmi aktívnymi tu boli františkáni, benediktíni a dominikáni. Chorvátske kráľovstvo zaniklo v 11. sotoročí, kedy Chorváti vplyvom vonkajších nátlakov vytvorili personálnu úniu s Maďarmi a podrobili sa ich kráľovi. Posledným kráľom Chorvátov bol Petar Svačić, ktorý bol zabitý práve v boji s Maďarmi. Stal sa neskôr námetom aj pre operu a v Chorvátsku je po ňom pomenovaná aj hora. 

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt kralj Tomislav

 

Presah chorvátskeho živlu do susednej Bosny a Hercegoviny bol najmä z Dalmácie a Dubrovníka, prirodzene kvôli obchodu. Bosna mala svoju panovnícku dynastiu Kotromanovićovcov, ktorej najslávnejší panovník Stjepan (Stefan) Tvrtko Kotromanović rozšíril územie stredovekej bosnianskej dŕžavy. V Bosne sa rozvíjala v stredoveku sekta bogomilov, ktorí prišli prevážne z územia dnešného Bulharska a Rumunska. Títo odmietali klérus a žili veľmi prísnym asketickým životom. Na ich potlačenie prišli do Bosna mnohí mnísi františkáni z celej Európy, najmä Anglicka, Talianska, či Poľska, ale aj zo susedného Chorvátska, najmä z Dalmácie. Bolo vytvorené autonómne františkánske územie, tzv. Bosna srebrena. Bosna a Hercegovina boli dve územia, pričom starý názov pre Hercegovinu bol Zahumlje. Po obsadení územia Bosny osmanskými Turkami r. 1453 prijalo miestne obyvateľstvo veľmi rýchlo moslimské náboženstvo sunnitského smeru. 

 

Tento krátky úvod som si dovolil najmä kvôli tomu, že Franjo Tudjman bol sám historikom. Narodil sa v roku 1922 v meste Veliko Trgovište, v oblasti Zagorje (okolie Záhrebu) do rodiny významného politika chorvátskej sedliackej strany. Základnú školu vychodil v rodnom meste, no stredné vzdelanie absolvoval už v Záhrebe na obchodnej akadémii. Už tam sa prejavil, keď roku 1940 sa pridal k národnému hnutiu a bol dvakrát zatknutý. V druhej svetovej vojne bojoval od začiatku po boku partizánov a v roku 1945 získal hodnosť majora. Po vojne začal navštevovať vyššiu vojenskú akadémiu v Belehrade. Študoval históriu, históriu filozofických smerov, vojenskú históriu. V 60. rokoch sa stal generálom a stal sa riaditeľom inštitútu, ktorý sa zaoberal históriou robotníckeho hnutia v krajinách Juhoslávie. Tu začal postupne s vedeckou činnosťou. Okrem toho, že absolvoval doktorát na Filozofickej fakulte v Zadare sa stal postupne členom viacerých redakčných rád v odborných historických časopisoch. 

 

V 60. rokoch bol však kvôli kritike vylúčený zo Zväzu komunistov Juhoslávie. Odsedel si celkovo 5 rokov, pričom pri prvom treste v 70. rokoch dostal po 9 mesiacoch amnestiu len vďaka angažovanosti Miroslava Krležu - najvýznamnejšieho chorvátskeho spisovateľa 20. storočia. Angažoval vo vyhlásení o jedinečnosti chorvátskeho národa a chorvátskeho jazyka, konkrétne to bolo v roku 1972. Bol vylúčený zo Zväzu komunistov Juhoslávie a násilne predčasne poslaný do penzie. Venoval sa však naďalej vedeckej práci a jeho práce našli ohlas aj v zahraničí. V 80. rokoch dal interview švédskej a západonemeckej televízii o krtike socialistického zriadenia a o potrebe pluralitnej demokracie a bol opäť zatknutý. Svoj trest však kvôli zlému zdravotnému stavu odsedel len do 2 tretín. 

 

V roku 1989 po zlome komunistického režimu zakladá stranu Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ). V tejto strane bol predsedom až do svojej smrti v roku 1999. Strana sa stala víťaznou v prvých slobodných voľbách. Počas 90. rokov ako štátnik a hlavný veliteľ ozbrojených síl musel čeliť občianskej vojne, v ktorej bolo od roku 1992-1995 okupovaných takmer 30 percent územia paravojenskými jednotkami chorvátskych Srbov za podpory JNA (Juhoslovanskej ľudovej armády). V roku 1992 zároveň vypukla vojna v susednej Bosne a Hercegovine, v ktorej spočiatku tvorili Chorváti koalíciu s Bosniakmi, vedenými Alijom Izetbegovićom, no v roku 1994 dochádzalo ku krvavým súbojom práve medzi Chorvátmi a bosnianskými moslimami. Naprííklad tak bol zničený aj slávny most v Mostare alebo sa udiala genocída v meste Bugojno. 

 

Franjo Tudjman mal byť pôvodne so Slobodanom Miloševićom dohodnutý o rozdelení si Bosny. Kým verejne boli krajne nepriateľskí, ak sa však náhodou stretli v súkromí, správali sa vraj k sebe veľmi úctivo, pričom Tudjman mal obdiv k Miloševićovej charizme a prejavom. V rámci vojny v Bosne existovala ešte jedna bojujúca strana, a tou boli vojaci Fikreta Abdića, zvaného "babo" (po turecky otec). Tento pôvodne podnikateľ z veľkej firmy Agrokomerc, ktorá vyrobila veľký škandál ešte za socializmu založil autonómnu oblasť  Zapadna Bosna s centrom v meste Bihać. Abdićovi vojaci teda bojovali proti svojim - bosniakom. Operáciami Blesk (Blijesak) a Búrka (Oluja) bolo navrátené okupované územie pod ústavný poriadok Chorvátskej republiky.  Najznámejšie video, ktoré obletelo svet bolo jeho upevňovanie vlajky na pevnosti v meste Knin, ktoré bolo starým stredovekým dôležitým mestom a v občianskej vojne bolo hlavným mestom srbských separatistov. Za najväčší počin sa Franjovi Tudjmanovi pripisuje, že vďaka nemu bolo Chorvátsko medzinárodne uznané ako nezávislý štát. Stalo  to teda po takmer 1000 rokoch čakania. V roku 1998 bolo pod chorvátsku správu vrátené aj územie východnej Slavónie, Baranje a Srijemu. 

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt franjo tudjman kninska tvrdjava

 

Franjo Tudjman sa dnes mnohými spomína ako autokratický prezident. Uvedomoval si, že štátny aparát musia tvoriť aj bývalé elitné jednotky bývalej JNA, či Milície, ktorí boli ešte donedávna lojálni socialistickému zriadeniu. Snažil sa však vyvažovať pomer takýchto kádrov vyzdvihnutím a nasadením kádrov, ktorí boli za minulého režimu v nemilosti alebo dokonca prenasledovaní. Dosť sa snažil oslovovať aj pomerne početnú emigráciu v kraijnách ako Nemecko, Švedsko, USA, k návratu do oslobodenej vlasti. Za jeho vlády však nastali veľké prehmaty,  masová korupcia a rozhodnutia, ktoré izolovali krajinu. Franjo Tudjman bol presvedčený komunista, no bol si vedomý katolíckej tradície chorvátskeho národa a preto dal cirkvi veľmi vážnu úlohu pri vytváraní moderného Chorvátska. 

 

K otázke Bosny a Herceogivny mal niekoľko vyhlásení, ktoré boli západnými médiami prenášané a ktoré z neho tiež spravili autokrata. Jedno by som rád vytiahol z knihy Omera Ibrahimagić - Bosna je obránená, ale nie osobodená. Franjo Tudjman na margo Bosny a bosnianského národa vyhlásil v parlamente"

 

"Národ - to nie je len územie, ale aj viera, krv rasa. Bosna je len zmesou všelijakých rás a nečistej krvi. Bosniansky národ nie je národom, Bosna musí zmiznúť z mapy sveta".

 

Alebo vyhlasoval, že územie Chorvátska bez Bosny a Hercegoviny, obzvlášť druhej menovanej je akoby ste z krajca chleba vydlabali vnútro a nechali len obschnuté kôrky. Franjo Tudjman sa stretol s mnohými štátnikmi - George Bush senior, Margareth Thatcherová, Bill Clinton, či Helmuth Kohl.Franjo Tudjman mal tri deti - pričom syn Miroslav sa naň veľmi fyziologicky podobá a pôsobil tiež v chorvátskej politike. Zomrel 10. decembra 1999. Pochovaný je na najslávnejšom záhrebskom cintoríne Mirogoj. Na jeho pohrebe ho prišlo vyprevadiť desaťtisíce smútiacich občanov zo všetkých kútov krajiny. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Silvia Hudáčková

Z prekvapivého víťazstva Zuzany Čaputovej sa nepoučili

Netreba sa hanbiť, ak na prvý raz nie je paritné zastúpenie mužov i žien.

Čo ja s tým mám? Reaguje Fico na Počiatkovo video s Trnkom

Šéf Smeru dáva od svojho exministra ruky preč.


Už ste čítali?