Chorvátsko nedostatočne zabezpečuje vonkajšie hranice EÚ

Autor: Jakub Tinak | 5.3.2020 o 11:20 | (upravené 5.3.2020 o 11:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  127x

Chorvátsko je aktuálne predsedajúcou krajinou Európskej rady. Jeho pozemné hranice sú okrem hraníc s Maďarskom a Slovinskom zároveň hranicami EÚ. Problémy má najmä s hranicami s Bosnou a Hercegovinou, kvôli nelegálnym prechodom.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sid tovarnik granicni prelazHraničný prechod so Srbskom Šid (Srbsko) - Tovarnik (Chorvátsko)

 

Europoslankyňa Tanja Fajon zo Slovinska vyhlásila, že Chorvátsko si nezaslúži vstúpiť do Schengenskej zóny. Nový prezident Chorvátska Zoran Milanović považuje pritom susedné Slovinsko za najdôležitejšieho partnera, no tento názor v Ljubljane nezdieľajú. Slovinci dúfajú v lepšiu spoluprácu s Chorvátskom a čo sa týka dlhotrvajúceho sporu okolo Piranského zálivu si tiež želajú, aby Chorvátsko rešpektovalo rozhodnutie arbitrážneho súdu. Ide v skratke o narúšanie slovinských vôd chorvátskymi rybárskymi loďami. Za posledný rok boli medzi Slovinskom a Chorvátskom vzťahy takmer nijaké, čo nie je dobré ani pre jednu krajinu, nakoľko sa región potýka s problémami migrantov.

 

Chorvátsko môže vstúpiť do Schengenu, no musí vyriešiť celý rad otázok a to nielen so susednými krajinami, z ktorých má len s Maďarskom a Talianskom  tieto otázky vyriešené. Taktiež problematickým je údaj, že veľká časť Chorvátov, ktorí žijú v susednej Bosne a Hercegovine má dvojité občianstvo, čo by znamenalo, že by sa oni mohli po vstupe do Schengenu na základe chorvátskeho pasu voľne pohybovať po EÚ. Chorvátske členstvo je podmienené aj dodržovaním ľudských práv na hranici, v prvom rade s Bosnou a Hercegovinou, nakoľko nevládne organizácie upozorňujú na veľké číslo znepokojujúcich porušovaní ľudských práv voči nelegálnym migrantom, pokúšajúcim sa o prechod hranice. Zároveň potrebujú súhlas všetkých členských krajín EÚ pre vstup do schengenskej zóny.

 

Susedné Srbsko, z ktorého hraničného priechodu Šid-Tovarnik prechádzalo v období najväčšej migrantskej krízy najviac utečencov je na polceste do Európskej únie. Otvorilo 18 prístupových kapitol z 35, no je pred nimi ešte veľa práce najmä v oblasti vymožiteľnosti práva, korupcie, organizovaného zločinu a slobody médií. Krajina je v predvolebnom období, pričom opozícia sa chystá bojkotovať voľby. Samozrejme, kľúčovou otázkou pre vstup Srbska do EÚ su normalizácia vzťahov s Prištinou. Ďalší susedný štát Čierna Hora je v súčasnosti v hlbokých sporoch so srbskou pravoslávnou cirkvou a celkovo so Srbskom. Keďže sú to vnútorné otázky štátu, EÚ sa do nich nemôže miešať a vstup Čiernej Hory do EÚ je však podmienený vyriešením tohto problému. 

 

Na hraničných priechodoch v Chorvátsku sa musia pri vstupe i výstupe registrovať všetci cestujúci z krajín mimo EÚ. Na priechodoch a letiskách existujú osobitné kontrolné body občianov EÚ a NON-EÚ. Celý problém nastal pred niekoľkými rokmi, keď sa zistilo, že niektorí teroristi, ktorí uskutočnili útoky v EÚ, či po celom svete boli taktiež občanmi EÚ a teda užívali voľný pohyb, bez toho, aby boli registrovaní pri opustení resp. vstupe do schengenského priestoru. Chorvátsko plánuje poslať 2500 svojich vojakov, aby pomáhali polícii pri ochrane štátnej hranice. Migranti podľa ministra vnútra Božinovića klamlivo obviňujú chorvátskych policajtov z použitia fyzickej sily. 

 

V utečeneckých centrách v Bosne a Hercegovine v mestách Bihać a Velika Kladuša uverejnila Amnesty international interview s 96 migrantami, ktorých mala chorvátska hraničná polícia šikanovať a vracať do spomenutých táborov v Bosne. Známy je ale prípad občana Sýrie Wadie Ghaziho z roku 2018, ktorému bol umožnený vstup do Chorvátska a to len preto, aby sa potvrdili obvinenia z médií, že ho chorvátska polícia vraj úmyselne oddelila od jeho maloletej dcérky. Malo ísť o prípad, kedy ho prevádzači spolu s 19 Iračanmi mali previesť z Bosny do Plitvíc.  Po jeho odchytení a umiestnení do utečeneckého tábora a rozsiahlych pátracích opatrení za dieťaťom, ktoré polícia uskutočnila sa potvrdilo, že pri svojvoľnom opustení tábora v Chorvátsku a pri prechode do Talianska s ním žiadne dieťa nebolo. Po krátkom pobyte v Taliansku sa ozval s tým, že chce pokračovať v hľadaní dieťaťa, ktoré bolo medzi časom hľadané Interpolom a že sa chce vrátiť do Bosny a Hercegoviny. Medzitým však, namiesto na východ zamieril na západ a v súčasnosti je v azylovom centre v Holandsku. Celé vyšetrovanie bolo teda založené na klamstve. 

 

Chorvátska hraničná polícia má v súčasnosti okolo 6500 príslušníkov a podľa ministerstva vnútra je najlepšie vybavenou pohraničnou políciou v Európe. Okrem uvedeného počtu majú hraničiari k dispozícii príslušníkov špeciálnej polície, ktorá vie operovať vo všetkých terénoch, či vie pracovať so všetkými zraniteľnými skupinami, akými sú najmä detskí migranti. Do výbavy týchto jednotiek bolo len vlani vložených cez 270 miliónov Eur.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

Minúta po minúte: Mintálová zabojuje o finále, tenistov brzdí dážď

Sledujte 4. deň olympijských hier v Tokiu minútu po minúte.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?