Som veriaci. Možno sa v mnohom vymykám, no verím v božskú Trojicu.

Autor: Jakub Tinak | 9.3.2020 o 14:50 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  449x

Článok o tom, prečo som posledné roky tak často vyhľadával herne a stávkovanie. Tiež o tom, že som dokázal absolútne na nule držať pitie alkoholu a nikdy som neskúsil drogy. Nie je to spovedný blog, skôr o boji a snahe abstinovať.

Začal som vyhľadávať služby centra pre drogové závislosti v Bratislave. Mojou opakovanou diagnózou je patologické hráčstvo. Prejavuje sa to tým, že hoci som mal pomerne veľa pohybu a dobrú prácu, v istých momentoch som skratoval a svoje zarobené a často aj požičané peniaze šiel prehrať, niekedy za pár minút do herne, či do stávkovej kancelárie, prípadne som ich prehral cez online automaty.

 

V roku 2014 som po prvýkrát vstúpil do herne. Potom som pol roka nehral ani raz. Potom po rozchode s partnerkou, ktorú som si našiel na kresťanskej zoznamke som začal prvýkrát hrať, ako sa tomu hovorí v ťahu, teda niekoľkokrát týždenne. Najskôr išlo o naozaj symbolické sumy, čítajúce desiatky eur, neraz som herne navštívil len s tou jednou desiatkou. Ani som netušil, že to je tak, no vtedy som to mal nevedomky pod kontrolou. Bol som v tom čase ale nezamestnaný a poberal len invalidný dôchodok menší ako je výška minimálneho dôchodku na Slovensku.

 

Neviem, prečo tu o tom píšem. Chodím k psychoterapeutke 7 rokov a za ten čas, čo som sa načakal v čakárni som si do hlavy vtláčal takzvané Desatoro psychického zdravia. V jednom bode stálo: Zdieľaná radosť je dvojnásobná, zdieľaná starosť polovičná. Verím v ozajstné Desatoro a hoci som možno všetky prikázania porušil, aj Nezabiješ, lebo zabíjam sám seba, tak stále verím. Nie som praktikujúcim katolíkom, hoci som bol krstený a aj mám prijímanie. Verím však v niečo, resp. v niekoho nado mnou. O viere sa rád rozprávam, no málo pre ňu dávam. Avšak za posledné dva roky sa mi moje hráčstvo vymklo totálne z rúk. 

 

O psychológii a psychiatrii toho veľa neviem. Ale rozhodne sa snažím vidieť aj v písaní cestu k postupnému nájdeniu seba. V jednom z ďalších pravidiel onoho Desatora stojí, že géniov je málo, no tvorcom môže byť každý z nás. Keďže neviem pekne kresliť a ani napríklad modelovať, či aranžovať napríklad kvetiny, tak sa snažím písať. Hrám trochu na gitare, no tento víkend som mal zlú skúsenosť. Pri mojom hraní na stanici v Trnave prišiel ku mne viditeľne opitý a zrejme aj nadrogovaný muž s veľkým psom a zobral mi gitaru z ruky s tým, že mi ju rozmláti a doláme. Mal som v tom čase už v púzdre nahádzaných asi 30 EUR od náhodných okoloidúcich. Hrávam na gitare asi 8 rokov na rôznych miestach Trnavy, no toto sa mi ešte nestalo. Žiaľ, nechal som toho muža vybesniť sa, zobral mi len 3 eurá a totálne preladil, resp. rozladil struny. Žiaľ, videl som v tom riadenie osudu, nakoľko som chcel vyhrané peniaze použiť na hazard. 

Prečo sa v nadpise odvolávam na vieru? Poviem to asi takto. Keď sme boli ako deti na pútnickom meste Moravský Hostýn, tak sme spievali jednu mariánsku pesničku. Myslím, že to išlo takto nejako: Maria ó matičko, milá božia rodičko! Fakt si nespomeniem text, no aj keď ostatní už dospievali, ja som začal ešte jednu slohu, ktorú som našiel v spevníku. Ostatní sa na mňa pozreli a milo mi ukázali, že tá sa už nespieva. Na sv. Hostýne sa brali aj moji starí rodičia. Skromne, ako aj celý život neskôr spolu žili. Nemali myslím žiadnych svadobných hostí a ako svadobná večera im slúžili olomoucké syrečky a holba piva. 

 

Moje neskoršie cesty sa s cirkvou dosť rozchádzajú. Mal som pár zábleskov, najmä keď ma kamarát Zdenko nahovoril, aby som s ním išiel fotiť kostoly po Trnave. Zakotvili sme aj kostole pri Gymnáziu Angely Merici a tam po mne chceli, aby som mal druhé čítanie. Chodil som svojho času aj do kostola sv. Trojice v Trnave. A naše námestie sa tiež volá Trojičné námestie. Verím teda v sv. Trojicu, ako uvádzam v nápise. Až neskôr som si o jezuitoch, ktorí spravujú ten kostol niečo načítal a nebolo to žiaľ len pozitívne. Ale to asi je v tomto príbehu nie najdôležitejšie. 

 

Koľkokrát som dokázal hre odolať, dokázal ísť radšej kilometer pešo miesto MHD alebo som si pustil nahlas hudbu. Veľmi často som dokázal napríklad vziať dobrú knihu, no tá tretia možnosť fungovala žiaľ zo všetkého najmenej. Knihy a ich čítanie, hoci som doň vložil nemálo prostriedkov, ma však dokázali zamestnať najmä v dobách, kedy som sa držal od hry ďalej. Viem, že neutečiem, ako Ivan Tásler spieva,  nedá sa ujsť. Hráči majú vraj nekľudnú mimiku, elektrizujúci, resp. nekľudný pohľad, možno niektorí aj tiky. Ja som mával často sucho v ústach alebo keď som hral, som celkom pozabudol na pitný režim alebo keď som nemal, tak mi kupodivu často nechýbala ani cigareta, hoci som bol tuhý fajčiar. Až takúto moc má automat. 

 

Moja viera je založená na tom, čo som zažil a kedy som sa cítil bezpečne, resp. pochopený. Častokrát to sú miesta, ako napríklad kaderníctvo, antikvariát, mestská knižnica, či jeden, dva fastfoody v Bratislave, ktorých meno ale neprezradím. Moje zážitky z takmer dvojročného pobytu v Dánsku medzi rokmi 2007 a 2009 už dosť vybledli, aj preto, že som často nemal na cestovanie. A kvôli svojmu hráčstvu. Kamaráti a stretávky s nimi v rôznych čajovniach mi vždy vyčarili na tvári úsmev a často som mal tzv. "zachránený večer" bez pomyslenia na hranie. 

 

Píšem, lebo tu píšu iní autori. Píšem, hoci si svoj napísaný text 10x po sebe prečítam a zriedka kedy si, obzvlášť za posledný polrok čítam blogy iných. Niektoré sú však naozaj príjemné a veľmi kvalitné príspevky. Píšem aj preto, lebo neviem plakať. Je to skôr tragédia, než komédia, čo momentálne žijem. Ale stále verím. Nie verím si, ale verím v Sv. Trojicu...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

Minúta po minúte: Mintálová zabojuje o finále, tenisti o štvrťfinále

Sledujte 4. deň olympijských hier v Tokiu minútu po minúte.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?