Preklad knihy = aktivita ktorú robím v domácom prostredí.

Autor: Jakub Tinak | 18.3.2020 o 22:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  92x

Ťažko sa mi píše o svojich témach, ktoré sú buď introspektívne, teda o mne a mojich špecifikách a už vôbec nemôžem mať teraz ani pomyslenie na únik do chorvátskych reálií. Preto uvediem pár riadkov, čo robím, aby som prežil.

Knihu Nevlastní bratia od Jovana Radulovića som si kúpil za 9 EUR, (900RSD) v srbskom antikvariáte pred 2 rokmi. O tomto antikvariáte a jeho majiteľovi som napísal blog Ištván úr zo Subotice (maď. Szabadka), tj. najsevernejšie mesto Srbskej republiky. Videl som jej filmovú predlohu v dobe, keď som ešte mohol na youtube pozerať na kanáli Yu nostalgija filmy z celej juhoslovanskej kinematografie a pozeral som ich celkom formou náhodného výberu. Tak som zhliadol aj filmovú adaptáciu horeuvedeného titulu, nevediac, že film bol nakrútený na základe knihy.

 

Príbeh, ktorý som si vybral je príbehom horúcej balkánskej krvi, vzťahov medzi katolíkmi a pravoslávnymi kresťanmi, prelínajúci sa rôznymi epochami. Dej sa odohráva z časti na území zvanom historicky Dalmatinska Zagora (územie Dalmácie, ktoré nemá priamy prístup k moru), časť sa odohráva v Belehrade, Maribore a napokon v exile v Rakúsku, odkiaľ jeden z bratov  samotný príbeh rozvinie a to na základe palcových titulkov o vražde s fotkami svojho brata z novín svojej bývalej vlasti, ktoré si náhodne kúpi.

 

Príbeh sa začína eskortovaním mladšieho Veselina z väznice na reprodukciu vraždy, pri ktorej kuchynským nožom zabil svojho spolužiaka z inej školy na maturitnom večierku. Predchádzali tomu preteky v pití, či potknutie a pád na parkete Veselinovej (tajnej, no nevyjadrenej) lásky, v podobe spolužiačky Danky. Keď sa Veselin tejto zastane, vyhľadá si ho trojica, medzi ktorými bol aj provokatér a budúca obeť vraždy, aby ho "poučili" ako sa má správať. Údermi boxerom a kopancami mu zakrvavia oblek a inokedy silného a pevného, skoro dospelého muža prinútia plakať. Veselin spolu s Dankou vezmú nepozorovane nôž z kuchyne hotela, kde sa večierok odohráva a Veselin zamieri k trojici, ktorá ho zbila a toho s boxerom bodnutím usmrtí. Neskôr na dokazovaní popiera jedine to, že by bol plakal po bitke, ktorá predchádzala vražde.

Veselin Cvjetković a Braco Gavran sú nevlastní bratia, ktorých delí vekový rozdiel 18 rokov. Ich matka Vranka = nešťastná to stvora žila celý život v provizóriu, nikdy nemala kúsok svojej zeme, za každého režimu, ktorý zažila (Kráľovstvo Juhoslávia), ustašovský Nezávislý štát Chorvátsko, či napokon obnovenú, ale už socialistickú (Republiku Juhoslávia), bola na okraji spoločnosti a nenávidená. Svojej rodiny nemala, nevedela dokonca ani dátum svojho narodenia. 

 

Vychovali ju strýko s tetkou. Strýko, večne opitý, no dobrosrdečný ju chránil pred tetkou, ktorá jej odopierala pozornosť a najmä stravu oproti svojim deťom. Strýko predal do Vrankinej dospelosti aj to málo zeme, ktoré mala zdediť po rodičoch. Vranka čoskoro nastupuje do služby, nevyberá si práce. Pracuje ako nádenníčka, okopáva vinohrad, pradie, upratuje, šije dievčenske výbavy. Keď ju bohatí sedliaci po žatve vyženú z dvora, ide hľadať prácu do Bosny. Na ceste však stretne svojho prvého muža = Antišu Gavrana, ktorý si ju privedie do domčeka na konci cintorína v obci Šmrekovo. Antiša Gavran bol tiež bedárom, chodil do susednej obce Kulina, kde žili Srbi kradnúť ovce. Všetko sa zmenilo, po vytvorení Nezávislého štátu Chorvátsko. Antiša zastáva funkciu guľometčíka. Keď však dedinu obsadia partizáni, Antiša utečie do Dinárskych vrchov, no tu ho zabijú a jeho ostatky rozvláči divá zver. 

 

Vranka začne spolupracovať s partizánmi a po vojne sa stane predsedníčkou zväzu antifašistických žien. Tu stretne svojho druhého osudového muža - Krstana Cvjetkovića, ktorý za vojny tiež spolupracoval so srbským četnickým hnutím, no do značnej miery vďaka istej predvídavosti tušil, že sa po vojne bude robiť veľké zúčtovanie. A on pri postupujúcich partizánoch Josipa Broza Tita začal prijímať rozkazy aj od nich. Po vojne sa teda našiel na správnej strane a stal sa členom Národného výboru dediny Kulina. Tu dostal úrad polesného. Vranka po porážke ustašovcov nemohla viac zostávať kvôli spolupráci s partizánmi v dedine Šmrekovo, ktorá aj po vojne ukrývala ustašovcov. Celkovo ustašovské hnutie si za desaťročie vybudovalo isté pozície aj v západnej emigrácii a samotný Braco Gavran sa hrdo nazýval príslušníkom tohto hnutia.

 

V Kuline mala zásluhy, nakoľko prezradila miesto úkrytu najväčšieho miestneho zločinca Zvonimira Šimića, ktorý jej vzal už po vojne jediný majetok = kozu. Krstan Cvjetković sa dostáva čoraz viac do jej blízkosti. Po dvoch rokoch v samostatnom dome príde k nej s oznámením, že dom, ktorý dostala po arizátoroch musí opustiť, nakoľko Josip Broz Tito po roztržke so Stalinom zrušil vyhlásenie o zákaze vlastniť súkromnú pôdu. Nasťahovali sa ku Krstanovi aj s Bracom, tu Krstan onedlho požiada Vranku o ruku. O pár rokov sa im narodil syn Veselin. To už bol Braco vo vojenskej škole v slovinskom príhraničnom meste Maribor. 

 

Veselina, svojho nevlastného brata videl Braco len pár minút a to keď dostal voľno z kasární. Vtedy videl naposledy aj Krstana Cvjetkovića. Ten totiž na sv. Mikuláša (sv. Nikola), odmieta vpustiť cez prah pravoslávneho popa, ktorý chcel vysvätiť dom a ponúkal katolíčke Vranke aspoň pravoslávny kalendár a príspevok za vysvätenie domu. Krstan ho odoženie so slovami, že on je komunista a nech sa k jeho domu viac nepribližuje. Pop mu odpovie, nech hoc aj je komunistom, ale nikdy nikto dobre neobišiel, kto duchovného od svojho prahu hnal. Čoskoro sa zistí, že Krstan vo svojej službe polesného spreneveril obecné peniaze, za ktoré si nápadne rýchlo opravil schátralý dom. Keď prišli z milície poň, aby peniaze vyúčtoval, povie im, že ich má v drevárni za domom. Keď sa však chvíľu nevracal, vyšli milicionári za ním a našli ho obeseného.

 

Veselin mal teda len 2 roky keď stratil otca. Vranka ako etnická Chorvátka nebola v etnicky srbskej dedine Kulina nikdy vítaná. Po rokoch jej poštár vymeria rentu, ktorú predsa len Krstan dostal za zásluhy v partizánskom hnutí a za roky funkcionárčenia v zväze komunistov Juhoslávie. Vranka nemoha veriť vlastným očiam. Keď poštát vymeriaval rentu, po pár chvíľach prestala počítať vyplácané bankovky, ktoré jej padali na zem po celej kuchyni. Ihneď sa rozhodla za ne opraviť múry, zaviesť elektrické kúrenie a elektrický šporák. Pri oprave múrov, kde sa chytala každej práce sa tiež končí jej život. Pri pokuse o zapnutie miešačky ju kopla elektrina a Veselin ju márne kriesil.

 

Braco odišiel k armáde z dôvodu nenaplnenej lásky k istej Anke, ktorá ho veľmi milovala. Avšak bola etnická Srbka, kým na neho už ako na malého v spomínanej dedine Kulina ukazovali deti prstom a posmievali sa mu. Ankin otec nechcel ani počuť o zásnubách s Bracom, ktorý im však mnohokrát pomáhal pri poľných prácach. Rodičia ju zasnúbili s oveľa starším milicionárom srbskej národnosti Šorgićom. Videli nevôľu mladej Ankice k sňatku a jej lásku k Bracovi. Avšak vec jednoznačne uzavrel jej otec slovami, že s policajným úradníkom jej nebude chlieb nikdy chýbať. Ankicu tak odsúdil do nešťastného manželstva, aby sa z nej rokmi stala beznádejná alkoholička. 

 

Braco vidiac nenaplnenosť svojej lásky, uposlúchol v kasárňach svojho druha, o ktorom sa dozvedel, že jeho otec bol tiež za vojny ustašovec a emigrujú spolu do Rakúska. Tam sa však čoskorko pohádajú a druh sa rozhodne pre opačnú polovicu sveta = Austráliu. Braco ešte v armáde získal kurz psovoda a v novej vlasti sa začne čoskoro venovať nie vždy čistým obchodom. Boháčom z celého sveta robí pri poľovačkách psovoda. Svoju prácu opisuje často slovami, že so psami musí žiť, aby ho rešpektovali, že často sa nesmie celé dni umývať, ani zuby, aby rešpektovali jeho pach.

 

Veselin po srmti Vranky zostane sirotou. Odíde do Belehradu, kde študuje na miestnom gymnáziu. Na školskej exkurzii v poslednom maturitnom ročníku sa jeho spolužiaci dostanú do dediny Kulina, kde vyrastal. Dom, ktorý za Krstanovu rentu zrekonštruovali tam stále stojí. Ankica Šorgićova = Bracova nenaplnená láska sa im oň stará. So spolužiakom Savićom a spolužiačkou Dankou zbehnú od exkurzie a Veselin ich zavedie práve do svojho domu. Tu zažívajú obaja svoje prvé milostné zážitky. 

 

Kniha opisuje celý rad udalostí, ktoré sprevádzajú životy hlavných hrdinov: Chorvátsku jar ´67, podvratnú činnosť buržoáznej emigrácie voči socialistickej Juhoslávii a tiež opisuje celý rad historických udalostí a súvislostí, od úteku kresťanov pred Osmanmi, cez pokusy katolíkov o prekrstenie pravoslávnych, ktorých volali "schizmatici", kým pravoslávni volali katolíci "lopatari" , lebo sa prežehnávali celou dlaňou = lopatou, kým pravoslávny len tromi prstami. Najmä prvú polovicu knihy som prečítal podrobne aspoň 4x, celú asi 2x.. Tak trochu skoro odznova pracujem na preklade..Pomáham si online slovníkmi slangov i spisovných výrazov. Mám aj malý slovník ešte zo študentských čias od vydavateľstva Školjska knjiga zo Záhrebu.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

ONLINE: Skvelá jazda Mintálovej. Vybojovala si olympijské finále

Sledujte online prenos zo semifinále K1 žien.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?