Roky desaťnásobne preplácam mobilných operátorov

Autor: Jakub Tinak | 1.4.2020 o 17:03 | Karma článku: 2,11 | Prečítané:  181x

Môj ďalší z príbehov o tom, ako sa snažím zistiť čo je dobré a čo zlé, resp. ako sa využívam čas, ktorý by som inak trávil pred a po práci cestovaním v MHD. Inšpiroval ma chorvátsky akademik Viktor Žmegač svojou knihou SMS eseje.

Začalo sa to tým, že kamarát-gitarista môjho otca  a zároveň člen ich spoločnej amatérskej kapely nám začal nosievať staré časopisy, ktoré mu dávala jeho žena z práce. Išlo prevažne o niekoľko mesačné čísla pozadu známych a v tých časoch ešte najpopulárnejších časopisov Slovenka, Život, Krásy Slovenska,  či Plus sedem dní. Nehovorím, že dnes nie sú tieto médiá populárne, no vtedy, tj. na konci deväťdesiatych rokov boli jediné svojho druhu na našom trhu. Nebolo ešte internetové pripojenie, teda bolo, no polhodina v internetovej kaviarni, kde sa dali niektoré tieto časopisy prečítať, stála asi toľko ako printové vydanie. Avšak, medzi tieto časopisy primiešal sem tam aj časopis Tabu, inzertné noviny Avízo, ktoré než vznikol Bazoš.sk boli asi najväčším priestorom pre kúpu, výmenu a predaj. Pre nás, ako pre dospievajúcich priniesol otcov kamarát občas časopisy ako Bravo, či Maxi Super. Tie časopisy boli fajn, všetky doradu som čítal,najmä ŽIvot a Fiškáľ,  moja jediná sestra skôr len tie teeanagerské.

 

Lenže, ako sa mu tam raz priplietol časopis Tabu, to viete, mal som 16, tak je jasné, že ostatné časopisy ma až tak nezaujímali. Určite to kamarát nespravil naschvál. Možno stavil na to, že otec s mamou oddelia tie tzv. dospelácke časopisy a nám dajú do rúk len tie "neškodné". Proste, stalo sa, že sa k tej kope, ktorú sme takto dostávali približne rád za mesiac, dostal ku mne práve časopis Tabu. A tam som začal čítať inzeráty. Nevedel som, čo za inzeráty to sú, resp. nevedel som, čo presne za takým inzerátom milostného typu stojí. Avšak v tom čase začínali mobily. Ja som bol ešte žiakom ZŠ, keď som dostal svoj prvý telefón a to v 8. ročníku. Už vtedy som objavil v tom časopise audiotexové čísla, kde sa dalo buď spojiť s operátorkou naživo alebo počúvať rôzne vymyslené erotické príbehy. Ja som nikdy nemal odvahu hovoriť priamo s operátorkou. Tak som spravil jeden mesiac, čo som takto volal svoj prvý veľký účet za telefón, no vtedy ešte len za pevnú linku. Keď faktúra prišla, svietilo na nej približne 640 SK, čo bolo asi o 500 Sk viac, než sme normálne platili. Veľmi som sa toho zľakol. 

 

Neskôr, keď už som začal brigádovať roznosom novín, som objavil podobné inzeráty aj v už spomínaných novinách Avízo, ktoré si môj otec kupoval, ako sám tvrdil najmä kvôli sekciám Hudba a Akvaristika, tuším to bolo v sekcii Drobnochov. Viem, že tie Avíza boli tuším tri, či dve? Jedno červené, jedno modré, a tretie zelené tuším. Viem, že v jednom z nich bola sekcia Kontakty, kde sa popri serióznych, alebo aspoň seriózne písaných inzerátoch zjavovali ponuky platených erotických služieb. Keďže boli tieto inzeráty vtedy ešte bez fotografií, nič mi nehovorili. V tom čase, na 17. narodeniny som dostal od rodičov knihu od americkej psychologičky Som správny chlapec? Táto kniha pojednávala o dospievaní u chlapcov a ich premene v mužov. Prečítal som si ju snáď 100x a to aj sestrin ženský ekvivalent tejto knihy. Boli tam pasáže aj o takýchto službách a ich rizikách. Okrem tejto knihy som sa snažil riadiť aj odbornou knihou zvanou Zdravoveda, ktorej niektoré pasáže som mal priam vpité v očiach. Kupodivu, v tejto knihe ma nezaujímali pasáže o sexualite, či ľudskom tele. Skôr si pamätám, ako som dlho čítal a študoval obrázky o rázštepe chrbtice. Ale som si zapamätal aj jedno meno, s ktorým som potom raz exceloval na hodine etickej výchovy pri kurzoch sexuálnej výchovy. Išlo o maďarského lekára Ignáca Fulopa Semmelweisa, ktorý odhalil chorobu horúčky omladníc v šestonedelí, ak sa dobre pamätám.

Ale späť k svojmu príbehu. Mobilný telefón som začal naplno využívať približne v druhom ročníku na strednej škole. Vtedy však už nastúpil internet a ja som začal postupne objavovať aj tie dospelácke stránky. Naši sa medzičasom rozviedli a ja som odišiel bývať s mamou do Trnavy. Faktúry na mobil som začal robiť veľké práve vďaka spomenutým audiotextovým linkám, no môj strop činila suma 2000 SK, kedy som musel vydať celú svoju výplatu za mesiac brigády. Odvtedy som prestal na tieto linky, hoci len pozvoľne volávať vôbec. Objavili sa však iné linky a to zoznamky, či už na rôznych tv staniciach alebo na internete. Aj tam stáli vtedy SMS minimálne 20 SK a ja som ich tam adresoval desiatky. 

 

Moje účtovanie u operátorov narastalo však vďaka mojej nevedomosti najmä. Častokrát som si aktivoval napríklad službu budenie telefónom. To už som mal asi 18 rokov. Mama vtedy robila dve, niekedy aj 3 roboty. Faktúry som si však platil ešte vtedy sám. Najhoršie boli telefonáty na iné siete, ja som bol vtedy v Globteli, neskôr Orange a volal som často veľmi nerozumne do Eurotelu, resp. T-mobilu. Najväčšiu faktúru, akú som natočil za éry slovenských korún a to čisto za účelom tárania a snahy o zoznámenie sa, bola suma 1990SKK, teda skoro tých 2000 SKK ako som už uviedol..Keď začali portály na chatovanie, ja som bol ešte stále pozadu a používal tie telefonické zoznamky, kým moji spolužiaci, múdro využívali školský internet a zoznamovali sa napríklad na hodine informatiky alebo cez veľké prestávky. 

 

Veľkým prelomom, samozrejme nie asi len u mňa bol vývoj telefónov s farebnými displaymi a MP3 formátmi. Pamätám si na svoj vôbec prvý, bol to Ericsson Walkman. Mal som ho asi 3x v servise, než mi začal riadne fungovať. A tu začali ďalšie moje predražené kúsky. Objavil som sťahovanie si melódií, rôznych videí, pozadí, atd. Aj tu som zopárkrát dotiahol faktúru k podobnému číslu ako som už spomínal. Do značnej miery sa mi to podarilo zastaviť vďaka novému, môjmu prvému osobnému počítaču, ktorý som dostal oneskorene na 19. narodeniny. Vtedy som pomerne veľa času trávil na MSN messengeri a ICQ komunikátore, kde som si veľmi zlepšil angličtinu a nemčinu. A objavil som aj Azet.sk. 

 

Po nástupe na VŠ, ktorú som žiaľ nikdy nedochodil  a to som to skúšal 4x, som opäť začal mať problémy s účtami za mobil. Väčšina mojich vrstovníkov si kupovala kredity, ja som si objednal vtedy ešte stále pomerne drahý paušál. Je pravdou, že som aj popri škole pracoval, no aj som dosť telefonoval. Lenže to boli hovory z nudy, často, ako som neskôr aj zistil dosť obťažujúce toho druhého. Potom som zažil 2 roky dosť veľkého obrodenia, čo sa telefonovania týkalo. Odišiel som pracovať do Dánska na 2 roky a tam som si ako cudzinec nemohol kúpiť tamojší paušál. Tak som to musel riešiť kreditom, a celkom som sa naučil s ním vychádzať. Roaming bol vtedy ešte nekresťansky drahý a ak by som bol telefonoval zo svojho stále ešte dobiehajúceho paušálneho slovenského čísla domov, tak by som mohol pol výplaty nechať operátorovi.

 

Žiaľ, nestalo sa mi potom, po návrate raz, že som mu ju nechal aj celú, no párkrát mi ani jej obsah nestačil. Mama za mňa niekoľko obrích faktúr doplatila alebo som si požičal od sestry, či otca. Neviem rozumne hospodáriť a ako hovorí jedno chorvátske príslovie, možno je len prevzaté: "Tko je dužan i na Božić je tužan! (Kto je dlžníkom, je smutný aj na Vianoce). S telekomunikačnými gigantami som mal neraz pletky kvôli vypnutiu telefónu, splátkovému kalendáru, či len obmedzeniu služieb. Moja najvyššia faktúra presiahla raz 560 EUR. Nevolával som už na erotické linky, ani na zoznamky, no nevedel som pracovať s roamingom a táto rekordná suma sa mi natočila práve keď som bol v Srbsku týždeň a volal som domov, akoby som stál na vŕšku oproti domovu. 

 

Záver tejto mojej epizódy, ktorá ešte nie je na konci "vyšperkoval" hazard. Ale ešte pred tým, než som hral, som častokrát veľmi nerozumne používal mobilné dáta, a to aj v spomínaných roamingových pásmach.Vadila mi pomalosť Wi fi a tak som si išiel za svoje (žiaľ, ako som už uviedol), nielen za svoje dáta. Mnohé veci som si mohol v kľude zistiť na firemnej, časom už veľmi kvalitnej wifi. No bolo to aj o lenivosti. K sume, ktorú som uviedol ako najväčšiu som sa niekoľkokrát, asi 5x nebezpečne priblížil..A toľko možno niektorí neprevolali za celú viazanosť. Teraz som zostal bez telefónu, resp. mám len menší paušál. Dvakrát mi bol na tri mesiace vypnutý signál, a musel som sa dohadovať na splátkach po stovkách. Trpím mániodepresiami a častokrát som nedokázal byť sám. A tie drahé hovory ma potom stáli a stoja akúkoľvek normálnu šancu napríklad na úspory. Často som si hral v hlave pesničku, ak všetko nedáš, nedal si nič, a podobné. Lenže, toto je samovražedný manéver. Uvedomil som si ho. A už pol roka sa liečim na Hraničnej, v centre protidrogových závislostí. Lebo, ako som povedal, mojou poslednou fázou míňania na paušále bolo online hranie automatov, či online kupovanie žrebov. 

 

áno, až toľko hlúposti viem skrývať roky a proste mi prišlo smutno a vážne chcem brať to, čo možno všetko, hlavne asi negatívne nastane po opadnutí najväčšej vlny koronavíru. Dnes už sú chválabohu deti chránené viac, tým, že sú na mobiloch rôzne zámky rodičovské, atd, resp. že dieťa môže zavolať domov aj bez kreditu, atd, atd..Len vyvarovať sa chýb..keby to vždy šlo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bihariová: Také Palermo ako Matovič, si nedovolili ani za Fica

Štát nemôže fungovať tak, že premiér má dobrý nápad a to stačí, hovorí nová šéfka PS.

100 ROKOV OD TRIANONU

Ocitli sa v menšine. Maďari sa s Československom zbližovali pomaly

V Československej republike sa po roku 1918 ocitol milión Maďarov.

Koronavírus na Slovensku: Z 1180 testovaných nebol pozitívny ani jeden

Z COVID-19 sa na Slovensku vyliečilo ďalších desať ľudí.


Už ste čítali?