Bude tohto roku vôbec turistická sezóna v Chorvátsku? časť 1

Autor: Jakub Tinak | 8.5.2020 o 16:40 | Karma článku: 2,21 | Prečítané:  221x

V najbližšej prímorskej destinácii sa presne nevie,či sa dá ešte spasiť tohtoročná letná sezóna, ktorá bude každopádne iná ako všetky doterajšie od povojnovej obnovy turistickej infraštruktúry. A to nielen na pobreží,ale i pevnine

Štátu Chorvátska republika je potrebné na mesačné fungovanie verejného sektora asi 13 až 15 miliárd HRK (1 HRK_ 0,13 EUR). Samotné platy z toho tvoria asi 2,5 miliárd HRK. Ak by sa koronavírus nepodarilo zastaviť do leta alebo ak by sa ho podarilo len nakrátko zastaviť a v jeseni by sa opäť vrátil, hrozí Chorvátsku krach nielen turistického priemyslu, ale celého hospodárstva. Už teraz sa na počiatočné tri mesiace koronakrízy štát musel zadĺžiť vo výške 75 miliárd HRK.

 

Každý, kto vstupuje do nejakej krajiny musí s cestovným pasom a prípadnými vízami ukázať aj doklad, že nie je nakazený. Už len tento naoko nedôležitý detail, by predstavoval značný rozdiel oproti bežnému postupu pri doterajšom vstupe do Chorvátska a znamenal by narušenie dlhoročného slobodného pohybu miliónov ľudí. Tento detail sa spomínal aj pri otváraní hranice pre českých turistov, ktorí by po uvoľnení opatrení v ČR mohli vycestovať a ktorí boli najskôr chorvátskymi médiami vítaní titulkami: Stižu Česi, dobro nam došli! (Česi prichádzajú, vitajte!) 

Závislosť Chorvátska na cestovnom ruchu sa vo všetkých doterajších scenároch života s pandémiou a v období po nej ukázala ako značný problém. Nedávne štatistiky ukázali, že v počte zamestnaných v cestovnom ruchu v EÚ je na prvom mieste Grécko, kde až štvrtina pracovných síl pracuje priamo či nepriamo v tomto odvetví. Chorvátsko je spolu s Rakúskom s 13 percentami zamestnaných v turistike tiež na najvyšších priečkach. Ide však o diametrálne odlišné ekonomiky.

 

Popri vysokom podiele zamestnaných v cestovnom ruchu, ktorý je však ešte väčší od Európskej štatistiky, pretože značný počet pracuje v šedej ekonomike malých rodinných podnikov, ktoré často nenahlasujú ako zamestnancov príslušníkov rodiny. Chorvátsky problém je podiel príjmov z cestovného ruchu v HDP, ktorý presahuje 20 percent a potom aj štruktúra turizmu samotného, kde zahraniční hostia tvoria až 86 percent celkovej hodnoty pri útrate peňazí. Popri scenári mierneho uvoľňovania opatrení a s nahlásenými pobytmi domácich turistov na pobrežie, bude strata pre cestovný ruch obrovská. Každý horší scenár a Medzinárodný menový fond predstavil možné tri, by na pobrežie priniesol úplný krach cestovného ruchu ako najväčšieho sektoru ekonónomie. Chorvátsku pozíciu dnes zľahčuje fakt, že je v EÚ a že od minulého roka zažiadala vstup do Európskeho kurzového mechanizmu a pripravuje sa na vstup do eurozóny.

 

Trendy posledných rokov, kedy si mnohí cudzinci v Chorvátsku kupovali nehnuteľnosti, často na luxusných adresách a boli medzi nimi aj Slováci a Česi najmenej ustali v oblasti Istrie, no najviac asi v oblasti okolo Splitu. Najdrahším miestom je tradične Dubrovník, ktorý je spolu s ostrovom Korčula veľmi závislý od príchodu hostí z Británie, či USA. Obchod s nehnuteľnosťami však vo všeobecnosti vyčkáva. Mnohé z týchto nehnuteľností boli dlhodobo prenajímané turistom a aj teraz sa niektorí ich vlastníci snažia uzavrieť dlhodobé nájomné zmluvy, no nevie sa, či sezóna 2020 napokon bude. Opatrenia, ktoré budú musieť hotelové a gastronomické podniky zaviesť, značne zmenšia slobodu pohybu ľudí.

 

Najhoršie však zo všetkých veľkých miest utrpela metropola Záhreb, kde je aj príjem z cestovného ruchu vážnou súčasťou rozpočtu a najmä jeho popularita stúpala pred pandémiou. Jeho historické jadro utrpelo obrovské škody pri nedávnom zemetrasení, o ktorom som písal blog. Ceny nehnuteľností tu padajú až o tridsať percent a mnohé objekty historickej hodnoty sú veľmi poškodené, asi najznámejší príklad je katedrála Sv. Marka. Ani do väčšiny múzeí sa však do konca tohto roku pravdepodobne nebude dať verejnosti vstúpiť, nakoľko niektoré sú stále zasypané. 

 

Kvôli prísnym hygienickým opatreniam v súvislosti s pandémiou bude obnova týchto múzeí asi veľmi dlho trvať. Najväčšie škody utrpelo Múzeum umenia a Etnografické múzeum, pričom to prvé malo sláviť 140. výročie existencie. V múzeu maliarskeho umenia sa nachádzali zbierky od 14. storočia.  Mnohé veľmi cenné artefakty budú musieť premiestniť cez okná kvôli ich veľkosti. Aj Prírodovedné múzeum, kde sa nachádzalo viac ako milión predmetov utrpelo škody najmä v zbierkach živočíchov naložených vo formaldehyde, nakoľko sa fľaše, v ktorých boli uložené rozbili a oni vyschli. V múzeu bábok bolo mnoho exponátov žiaľ nenávratne poškodených. V Archeologickom múzeu v časti mesta Zrinjevac nebola poškodená, akoby zázrakom svetoznáma Vučedolská holubica. Zato však boli zničené niektoré vzácne grécke vázy. 

 

Jedine Moderná galéria, tak aj Klovićove dvory patria medzi málo kultúrnych inštitúcií, ktoré neutrpeli vážnejšie škody a sú pripravené čoskoro otvoriť svoje dvere verejnosti. Mesto Záhreb musí spolupracovať s Ministerstvom kultúry a po presune budú niektoré exponáty musieť byť dočasne uložené na výstavisku. Celkovo bolo pri zemetrasení poškodených vyše 26 000 objektov a jedna osoba zahynula. Celkové náklady sú odhadované prinajmenšom na 4 až 5 miliárd HRK. Mesto Záhreb sa bude z tejto katastrofy spamätávať minimálne 10 rokov. 

 

Pandémia načas zjednotila politický vrch v krajine a to predstaviteľov hlavného mesta - Milana Bandića, premiéra Andreja Plenkovića a prezidenta Republiky Chorvátsko Zorana Milanovića. Tento rok by sa mali konať v krajine parlamentné voľby. K dnešnému dňu eviduje krajina 2600 nakazených, vyše 80 mŕtvych a 1650 vyliečených. Môj záverečný názor je veľmi skromný, tak ako môj život. Ak budú opatrenia natoľko uvoľnéné, že by sa dalo vycestovať do Chorvátska, asi by som navštívil mesto Osijek alebo Đakovo na severe krajiny. Sám píšem o Chorvátsku nejeden blog, no na vlastnej ozajstnej dovolenke som tam ešte nikdy nebol. A viem, že minimálne tento rok to žiaľ opäť nepôjde. Avšak niektoré z poškodených múzeí ponúkajú online výstavy, tak by som aspoň takto chcel prispieť k ich obnove. Zrejme je isté, že sa zruší Splitské leto = kultúrny festival a aj Letné Dubrovnícke hry, alebo napríklad Sinjska alka. To sú veľmi vážené podujatia, s obrovským záujmom od turistov. Tí, ktorí sa do Chorvátska aj tento rok budete môcť vybrať alebo tam máte nehnuteľnosť, či podnikanie, tým všetkým prajem šťastnú cestu, veľa zdaru a zostaňte zdraví! 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?