U Tináků se maká! Veta, ktorá ma stála dom v Česku

Autor: Jakub Tinak | 22.5.2020 o 16:17 | Karma článku: 2,58 | Prečítané:  190x

Vyrástol som na Morave, v blízkosti mestečka Kyjov. Aj keby som tam už nikdy nevkročil, tak ma tá dedina a jej okolie poznamenali na zvyšok života. Hoci som na papieri bezzemkom, stále mi k tej dedine ostali aspoň spomienky..

Obec, o ktorej chcem písať má podľa akejsi novej reportáže na českej verejnoprávnej televízii v relácii Události najznečistenejšie ovzdušie, resp. najväčšiu produkciu splodín na obyvateľa v Českej republike. Zároveň má táto obec náleziská nafty, je súčasťou polesia Ždánický les a pomerne bohaté lesy na lesné plody, hríby i menšiu lesnú zver.

 

Táto dedina mi zostane v mnohých oblastiach navždy v srdci. Moji prarodičia mali v tejto dedine dosť veľké pozemky a to dokonca na najlukratívnejších miestach, v rámci katastru obce. Prevládala tu rastlinná výroba, najmä pšenica. Ja si však najviac spomínam na oberanie hrušiek, jabloní a slivák tiež na česanie hrozna z nášho malého vinohradu. Starý otec zomrel krátko pred rokom ´89 a tak sa návratu pozemkov nedožil. A stará mama, žiaľ, s nimi neskôr naložila tak, že ich vrátila obci s argumentom, že nemá ani techniku, ani síl, aby ich dokázala obrábať. Žiaľ, mama mi to potom neskôr rozprávala ako akt jej začínajúcej demencie. Ten pozemok, ktorý mala mama dostať bol asi 7Ha. 

 

Obec, o ktorej hovorím, ale ktorej meno neprezradím, má úžasnú pôdu. Mali sme okrem spomenutých stromov úžasné kríkové ovocie, ríbezle, egreše, maliny, černice, ale aj úžasnú srdcovku čerešňu, višne, či jahody skoro ako golfová loptička. V obci sa konali hody, bola tu silná tradícia cyrilometodská, ďalej hasičský bál, ale najmä poľovnícka noc. Tu sa podávali špeciality a hrala dychovka, raz dokonca pozvali aj legendárnu Moravanku a raz Jožku Černého. 

 

V obci sme mali suseda pána Trnku. Bol to veľmi pracovitý, človek tvrdej povahy, no s dielom za sebou impozantným. On, na rozdiel od našej starej mamy si svoje polnosti po revolúcii nechal vrátiť späť a mal ich vždy perfektne spravené. Pestoval 6 kravičiek a 10 ošípaných, celé húfy kačíc a sliepok a desiatky zajacov. Pan Trnka nás pozýval vždy na zabíjačku, resp. sme od nich vždy niečo dostali. Kým ešte stará mama žila, starali sa aj o jej zajace a sliepky, keď bola preč z domu v Brne. Táto rodina Trnkových dcéru, ktorá sa veľmi skoro vydala a mala dve deti, ktoré boli skoro mojimi rovestníkmi, hoci moji rodičia boli od nej o 20 rokov takmer starší. 

 

Ani s jedným z tých detí som však kamarátstvo udržať nedokázal, resp. som si ho nedokázal ani vytvoriť. Na dievčati sa mi páčili iba veľké prsia, na jej bratovi som nevedel nájsť nič zaujímavé. Chodievali sme však spolu občas na dedinský rybník sa kúpať alebo sme chodili po lesoch. Raz sme tak na prechádzke, z môjho popudu ukradli poschodovú posteľ z jednej chatky, s vylomeným zámkom. Tú konštrukciu sme preniesli asi kilometer do našej chatky, kde sme dovtedy mali iba slamník. V tejto chatke som potom trávil veľmi veľa času. Bola to vlastne len vinohradnícka búdka, kde som si nanosil veľa časopisov a čítal ich veľmi dlho. Išlo buď o Květy alebo Svet motorov, či 100+1. 

 

Sused Trnka nám často nosil mlieko a veľmi dobré vajcia. Myslím, že občas aj nejakého zajačika dal, to keď už stará mama zomrela a my sme v tom dome nechovali nič. Keďže sme žili na Slovensku, tak sme boli iba chalupári. Dom však, keď sme ho po dedičskom konaní dostali, však pýtal strašne veľké investície. Boli treba nové okná, no najmä strecha a podlahy a ústredné kúrenie. Ja som na dome najradšej bol na sýpke, lebo tam bola skriňa s tými časopismi, ktoré môj strýko zbieral. Dom nebol jeho,no odkladal si ich u nás, lebo sa s našimi dohodli tak, a akceptovali to. S Trnkovými deťmi som sa hral skôr z donútenia. Naozaj zdali sa mi strašne hlúpe a zaostalé. Lenže, to som neskôr veľakrát oľutoval. Boli len mladší, no boli oveľa pracovitejší a hlavne výkonnejší. Syn Jožko sa stal medzičasom pilotom lietadla a dcéra Miška veľmi obľúbenou a vysoko kvalifikovanou vrchnou zdravotnou sestrou.

 

Jeden víkendový, tuším prvý prázdninový večer sme prvý a jediný krát v živote spolu stanovali. A to u Trnku na záhrade. Viem, že sme hrali rôzne hry, no nič sprosté, proste oni mi rozprávali čerstvé dojmy z ich tuším tretieho a ja moje dojmy zo čerstvo skončeného môjho šiesteho školského roku. Tak sme nejak aj zaspali. Akurát si ešte spomínam, že sme hrali akúsi hru vadí nevadí, alebo tak, a ja som dal Jožovi úlohu, ale to len kvôli rýmovačke a síce: Vyzleč sa dohola  krič kofola! A on sa na to naozaj podujal a obchádzal celú ich veľkú záhradu pri dome, do ktorej bolo vidno aj z ulice v Adamovom rúchu. 

 

Keď sme prišli ráno k Trnkom a ja som sa už zberal pomaly domov, pani Trnková však hneď ma ponúkla výdatnými raňajkami. Sedliackymi vajcami so slaninou a syrom. V reštaurácii by som za také raňajky dal veľa, a nedali sa zrovnať kvalitatívne a už vôbec nie s tými, čo v MC Donalds predávajú ako menu za 4,50 EUR. Ja som však nebol veľmi hladný, navyše mi naložila ako chlapovi a ja som mal vtedy okolo 60 kg. A za tú nechuť nemohol ani nejaký tuhý nápoj z nočného stanovania, lebo sme naozaj pili len už spomenutú kofolu. Proste som sa v tom len pomrvil a zberal sa na odchod. Tu ma však pani Trnková poučila, slovami, že u Trnkov se jí! Ja, nevediac ani, čo vypúšťam za bezočivosť z úst som jej kontroval vetou: U Tináků se maká! Netušil som, že to hovorím žene jedného z najbohatších sedliakov v dedine, tradičnej kulackej rodine, ktorá mala pradedka roky v Amerike. A ktorí vstávali o 4:00 a šli spávať zriedka pred 21:00..A táto žena sa starala o veľa dobytka a ešte mala vzorovo usporiadané zeleninové záhony, ale aj okrasnú kvetovú záhradku pred domom.

 

Dnes už dom v obci v Česku nemáme. Mama ho predala ja som ho údajne prehajdákal na cestovanie. Niečo som predsa len vrátil prácou v zahraničí v peniazoch, no dom mal očividne väčšiu hodnotu. Bol by sa však musel z prednej časti asi zbúrať, lebo tá časť bola z nepálených tehál..A ja by som pri takýchto prácach mohol asistovať nanajvýš tak ako vodonoš.. Mal veľké pivnice a veľké skladisko uhlia a silážnej repy na zimu. Ale to už je všetko pieseň minulosti. Dom od nás kúpila rodina Švestkov. Tak teraz bývajú pri sebe páni Trnka a Švestka. Aj keď, najstarší pán Švestka zomrel a pán Trnka je žiaľ už nemobilný vo svojich 86 rokoch. Nemáme ani tú chatku, kam som ukradol tú posteľ a kde som si nanosil štósy časopisov. Museli sme ju predať ak sme chceli rekonštuovať kuchyňu v malom panelákovom trnavskom byte. 

 

Obce pri  moravskom Kyjove, zo všetkých smerov, sú rázovité s veľmi kvalitnou zemou a s veľmi dobrými ľuďmi. Viem, že moje blogy majú skoro stále nejaké zahraničné pojítko, no Česko za zahraničie asi nikdy považovať kultúrne nebudem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bihariová: Také Palermo ako Matovič, si nedovolili ani za Fica

Štát nemôže fungovať tak, že premiér má dobrý nápad a to stačí, hovorí nová šéfka PS.

Vinárka z Tokaja: V minulosti sa o víno starali prevažne ženy

Vďaka Márii Macíkovej je Tokaj aj slovenskou vinárskou oblasťou.

100 ROKOV OD TRIANONU

Ocitli sa v menšine. Maďari sa s Československom zbližovali pomaly

V Československej republike sa po roku 1918 ocitol milión Maďarov.


Už ste čítali?