Keď som múdry len z prehliadania Facebooku

Autor: Jakub Tinak | 23.5.2020 o 16:13 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  125x

Posledné roky som  nesledoval SVK dianie. Nie je mi jedno, čo sa deje v najbližšej obci, či už kultúrne alebo najmä v poslednej dobe covid doslova existenčne..Moje poznanie SVK končí pri letmom poznaní Matkina, trošku aj Fragile. 

Vždy keď si čítam titulky časopisov Život alebo PLuS 7 dní, tak tam vidím elitu slovenského národa. Skoro vždy strašne v duchu závidím, a sám pre seba si dodávam: "Ten, tá, je za vodou" alebo "Ten, tá by so mnou ani neprehodila ani slova". Vlani som sa naučil slová z knihy Charlesa Dickensa: Oliver Twist, ktorú si strašne cením a pri tej svetovej klasike sa mi kniha oveľa viac páčila ako film, slová ako "Pauper", Pauperism" , "Workhouse", "Orphan".

 

Nie, nechcem tu zas miešať moje ešte stále dosť slabé poznávanie literatúry, hoci úplný začiatočník hádam tiež nie som. Ale tie uvedené slová sa mi strašne krútili v hlave, nevedel som a niekedy neviem ich odtiaľ dostať. Veľmi málo, no predsa niečo som si o ich význame načítal na internete. Napríklad som sa z obrázkov dozvedel, že Workhouses, teda po slovensky chudobince boli často veľmi pekné budovy. A netušil som, že napríklad funkcia správcu takéhoto zariadenia bola v starom Anglicku stále pomerne vážená funkcia. Zlovestný Mr. Bumble= správca takéhoto zariadenia, ktorý trápil aj Olivera Twista, nakoniec sám skončil v tomto zariadení ako jeden z hŕby chudákov. Slovíčko pauperism, ktoré si neviem preložiť v hlave ako bieda, resp. totálna bieda, malo v Anglicku vraj aj isté právne vymedzenie, teda bola skupina obyvateľstva, ktorí boli zrejme podľa britského práva klasifikovaná práve ako "paupers". Prepáčte, nechcem sa smiať z cudzej choroby, či z okolností. No, vždy, keď som v Bratislave išiel pri lekárni Sv. Ladislava, resp. oproti niekdajšiemu Hotelu Kyjev, tak som tam vždy na schodoch videl posedávať ľudí, čakajúcich asi na charitu, či nejaké oblečenie, polievku, neviem...No, týchto ľudí si v hlave pomenúvam práve oným latinským, slovkom "pauper". Možno mi to slovo pripomína slovko páperie, no etymologicky nemá s naším páperím nič spoločné.Pamätám si, jedine z detstva, ako som toto slovíčko vyspevoval v Bratislavskom detskom zbore, v piesni Panis angelicus..Pauper servus et humilis...(Niečo v zmysle, že chudobných, núdznych a biednych nakrmí Pán). 

 

Čo sa týka však titulkov spomenutých časopisov, často boli oni mne jedinou duševnou potravou v súvislosti s krajinou, kde žijem. Spomínam, že čítam chorvátske časopisy, kde mi nerobí problém čítať aj o veľmi bohatých ľuďoch. Odoberám odtiaľ časopis Globus, ktorý mi veľmi pripomína nemecký Der Spiegel. Ale tieto naše slovenské, tam akoby som závidel hercom, biznismenom, zľahčujem mnohé aféry, so slovami, že ten človek predsa toľko a toľko urobil, tak sa môže aj pomýliť. Avšak v reálnom Chorvátsku, poviem pravdu, som sa stretol svojím poznaním skôr s "chápajúcimi úsmevmi", lebo tam asi ešte menej ako na Slovensku ľudia chcú žiť minulosťou a žijú a chcú žiť prítomnosťou tu a teraz.

 

Tento blog píšem, nakoľko som pomerne dlho bol používateľom sociálnych médií len na pridanie nejakého hudobného klipu, ktorý sa mi páčil na svojom profile sem tam, občas som spolužiakovi, kolegovi "lajkol" nejakú fotku, či udalosť, ktorú som považoval za peknú. Čoraz viac si ale začínam všímať diskusie a fóra a rôzne skupiny, z ktorých som pridaný len maximálne v 5. Pomerne dosť som počas mojich štúdií chodil do knižníc.No, len málo, veľmi málo viem o slovenskej tvorbe ako takej a o novodobej neviem naozaj nič. Vďaka jednej kamarátke som spoznal meno Maxima E. Matkina, od ktorého som čítal tri knihy: Polnočný denník, Aj ja teba a Mužské interiéry. Najviac sa mi páčila druhá menovaná. 

 

Z hudby som zastal vo vývoji niekde pri druhej sérii superstar ešte keď bola na STV tuším. Nepoznám žiadnych nových interpretov. Iba sa mi veľmi páčili interpretácie piesní zoskupenia Fragile a to najmä klasika "Po schodoch", ktorá úžasne ožila týmto prerobením. Dosť som pookrial pri niektorých reprízach starých filmov, ako Tisícročná včela. Z nových hercov som si všimol iba nedávno vo filme o Emanuelovi Moravcovi  a to Mariána Labudu ml. Zo ženských herečiek registrujem len Táňu Pauhofovú. Niektoré mená by som prirodzene ešte poznal, no všetky tie televízne seriály z koprodukcií televízií mi pripadajú dosť odstrihnuté od reality slovenského človeka. Ale tu sa práve dostávam, že ja tú realitu slovenského človeka až tak nepoznám.

 

Žijem v tejto krajine, no čo sa deje sa dozviem ako som už povedal väčšinou iba z Facebooku, či z Bleskoviek, Aktualít, a iných rýchlych, často senzácie chtivých médií. Keď som žil krátko v cudzine, tak som sledoval najviac  tento denník, ktorý celkom uznávam a občas som si pozrel správy. Teraz ma mnohé správy skôr iritujú, jedine zbystrím, ak sa niečo deje v mojom meste. Slovensko, ako by ma vôbec nezaujímalo, či niekde niekto zakladá nejakú nelegálnu skládku, či niekomu potĺkli krúpy úrodu, atd. Mám Slovensko pritom rád. Sám som vďačný niektorým lekárskym menám a oddeleniam slovenského zdravotníctva, že ma postavili trochu na nohy. 

 

Chorvátske médiá som si vybral sám, celkovo štúdium tohto jazyka. Nepracujem s ním odborne. Ale mám ho ako akúsi obranu pred vonkajším svetom. Minule sa ma pani z RTVS pýtala, že čo si myslím, za akých podmienok a či vôbec by študenti mali vycestovať študovať do zahraničia študovať. Tak som jej odpovedal strohým "neviem". Jedine som dodal, že mňa sa to už netýka, lebo som po 26.roku. Alebo som ešte raz dostal otázku z MTT Trnava, čo si myslím o zvyšovaní dane z nehnuteľnosti v Trnave? Neviem, znela opäť odpoveď. 

 

Zo slovenských správ však aj ku mne presliakli pekné veci. Že máme skvelé oddelenie vedecké, polymérov. Že na Slovensku sa rozmnožil vlk opäť. Že stále viac ľudí sa zaoberá zero waste politikou. Že sa postavila nová nemocnica v Michalovciach. A že pani tenistka svetového mena Dominika Cibulková je v očakávaní. Sú to malé črepinky, no mne z nich akoby presvital lúč nádeje. Že ešte nie som chlap, o akých som písal blog pred rokom a ktorým svieca nádeje zhasla.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bihariová: Také Palermo ako Matovič, si nedovolili ani za Fica

Štát nemôže fungovať tak, že premiér má dobrý nápad a to stačí, hovorí nová šéfka PS.

Koronavírus na Slovensku: Z 1180 testovaných nebol pozitívny ani jeden

Z COVID-19 sa na Slovensku vyliečilo ďalších desať ľudí.

Škoda Popular, Tudor, Sedan, Spartak či Octavia. Podpísal sa pod ne rodák z Pukanca

Konštruktér Jozef Velebný je v rodnom liste obľúbených automobilov.


Už ste čítali?