Charles Bukowski a môj postoj

Autor: Jakub Tinak | 9.7.2020 o 10:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  80x

Krátky blog o jednom z najkontrovernejších spisovateľov 20. storočia, o mojom nachádzaní sa v jeho dielach.

BBC Radio 4 - Great Lives, Series 15, Charles Bukowski

 

 

Miloval som jednu Rómku, ktorá mala veľmi vyvinuté estetické cítenie. Stretli sme sa na internetovej zoznamke a chodili sme spolu prerušovane asi 3 roky..Keď som odišiel do cudziny pracovať, darovala mi jedny teplé vlnené rukavice a malú knižku od Charlesa Bukowskeho = Básne pred skokom zo 7.poschodia, v preklade Daniela Heviera. Tieto básne som si potom často čítaval a nevedel som ešte pochopiť, ako niekto môže písať poéziu bez rýmov. Mal som 22 a v tom čase som veľmi veľa čítal severské knihy, najmä Selmu Lagerlofovú, či Augusta Strindberga.

Bukowski ma uchvátil, až keď som si začal postupne čítať jeho životopis. Muž, ktorého otec bol pôvodom poľský dôstojník a ktorý sa narodil v Nemecku prežil búrlivý, nespútaný život. Jeho diela boli plné surového jazyka nižších spoločenských tried a naturalistických opisov sexu a orgií. Zároveň tento spisovateľ opisoval ťažký život v USA, z pohľadu práve osoby na spoločenskom okraji. Najviac sa mi páčilo jeho dielo Faktótum a potom zbierka Najkrajšie dievča v meste. 

 

Bukowski vo svojich poviedkach opisoval svojich detských kamarátov, najmä akéhosi Plešouna (český výraz), vďaka ktorému si pričuchol k vínu, ktoré mal jeho otec v pivnici v sudoch. Spomínam si na poviedku s týmto Plešounom, s ktorým po prvýkrát navštívili striptíz. Tento Plešoun dobiedzal do striptérky, ktorú po jej profesionálnom čísle stretli stáť na autobusovej zastávke. Plešoun jej robil návrhy a mal oplzlé reči, hoci táto žena hľadela zaskleným pohľadom pred seba a po vyčerpávajúcom programe bola rada, že stojí na nohách.

 

Ďalej ma veľmi uchvátil Bukowského boj s acne vulgaris. Je to najhorší prípad, aký sme kedy videli, tvrdili mu lekári v nemocnici pre chudobných. Opisoval ako mu horúcim vrtákom prepichovali kožu a z nej vytláčali vyrážky. Tie mal po celom tele a keď mu raz jedna praskla na chrbte, mal z toho zakrvavenú celú košeľu. A po pravde, akné je možno aj hlavným dôvodom prečo som tak začal čítať Charlesa Bukowského. Ja sám som dosť trpel vyrážkami a myslel som si, že som najhorší prípad, no po zhliadnutí fotiek a totálne zjazvenej tvári Bukowského som sa uchlácholil, že niekto na tom bol predsa len horšie. 

 

Charles Bukowski bol podľa mňa jemný, veľmi inteligentný a citlivý muž, ktorý sa rozhodol vzdorovať spoločnosti, aby zostal nažive. Jeho opisy neútulných bytov, vypitých a rozbitých fľaší od piva, zvratkov, či ručne balených cigariet mi dosť pomohli dotvoriť si trochu mienku o americkej spoločnosti, resp. že i v tak bohatej krajine žijú ľudia, ktorí denne bojujú o prežitie. Bukowského vášeň pre dostihy mi tiež pripadala paralelná so mnou, nakoľko bojujem s gamblingom, resp. s automatmi. Bukowski v jednej poviedke opisuje muža, ktorý bol napoly idiot a ktorý s ním chcel chodiť podávať na kone, no nemal ani cent, lebo žil z podpory, ktorú celú prepil. Bukowski ho raz zobral na závodisko a ten muž si podal na totálnych outsiderov. No, mal šťastie a vyhral obrovskú sumu. Keď sa mu to podarilo 9 krát z 10, začal poučovať Bukowského, teda jeho alter ego Henryho Chinaskiho, ako má podávať. Bukowski však vedel, že je to začiatočnícke šťastie. Sám, keď začínal stávkovať, tak po takomto období chcel skupovať domy na kalifornskom pobreží, atd. Až tak dokázal zošalieť z pár výhier náhodných. Ten chlap začal s Bukowským chodiť na závodisko, no čoskoro si kúpil drahé auto a kožuch a začal striedať ženy. Odsťahoval za z činžiaku, kde predtým býval vedľa Bukowského a kúpil si luxusný apartmán pri závodisku, aby to vraj nemal ďaleko. Keď ho však po roku stretol Bukowski, tak tento chlap ho prosíkal o cigaretu a o dva doláre na najnižšiu možnú stávku, odvolávajúc sa na to, že predsa aj vďaka jeho šialeným tipom získal pri ňom aj Bukowski. 

 

V dielach Charlesa Bukowského sa mi najviac väčšinou páčili barmani, majitelia domov, v ktorých Bukowski prebýval a ktorí ho často vyhadzovali, kvôli bitkám, zvratkom, rozbíjaniu nábytku, atd. Náštevu v baroch opisoval väčšinou vetou: A v bare neboli žiadne ženy. Bukowski si prešiel tromi univerzitami života: nemocnice, lapáky a prostitútky. Striedal nekonečné množstvo zamestnaní po celých štátoch, cez ktoré sa prepravoval najčastejšie niekoľko hodín autobusom. Jeho najdlhším zamestnaním však bola práca na poštovom úrade, o čom napísal samostatný román s rovnomenným  názvom Poštový úrad. Bukowski miloval mačky a najmä na staré kolená ich mal niekoľko. 

 

Len vďaka drsným textom Bukowského som spoznal také mená ako Ezra Pound, Rimbaud, Baudelaire, Proust, James Joyce, Ginsberg, či Mailer. Niektoré jeho poviedky som poznal skoro naspamäť. Najdrsnejšie poviedky boli podľa mňa o jednom pedofilovi, ktorý znásilnil malé dievčatko v garáži, či o jednom kriminálnikovi a opilcovi, ktorý zhodil tehotnú ženu zo schodov. Bukowski písal veľmi drsne, ako som už uviedol. Nešetril nikoho, neznášal policajtov, kňazov a vyberačov činže za bývanie. Za veľmi hrubými poviedkami som sa však snažil vidieť človeka s veľmi dobrou dušou a bojovníka. Jeho posledné dielo, v češtine Škvár, som zatiaľ počúval iba ako audioknihu. S mnohými hrdinami Bukowského poviedok som sa stotožňoval, či som si myslel, akoby písal rovno o mne. Ale postupom času som pochopil, že všetky tie negatívne opisy sú často len ako sa hovorí "křoví" a že len naozaj citlivý človek dokáže podľa mňa pochopiť Bukowského tvorbu. 

 

Tiež na záver spomeniem, že Bukowski riskoval keď ešte v Amerike bola rasová segregácia, tak on už v 50. rokoch chodieval do barov s černochmi  a ako písal, tí ho tam nezabili. Ozajstnú slávu zažil naozaj až v neskoršom veku, kedy chodil čítať svoje diela na univerzity. Vždy k tomu potreboval fľašu vína. Ozajstnou oporou bola Bukowskému jeho partnerka Linda, vďaka ktorej napokon viedol usporiadanejší život ako keď bol mladší. Bukowski bol otcom jedinej dcéry Mariny Louise Bukowski, ktorá sa na neho veľmi fyziologicky podala..Na svojom hrobe má epitaf s názvom: don´t try, teda nesnaž sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?