Ked mavas na ulici v Brne v chorvatskom drese zenam a zrazu zistis, aky si sam

Autor: Jakub Tinak | 6.10.2020 o 23:38 | Karma článku: 1,85 | Prečítané:  159x

Tento clanok musim pisat bez diakritiky, lebo nemam k dispozicii slovensku klavesnicu. Moj prvy blog od navratu z liecenia z patologickeho hracstva. Je to skola byt v istej komunite ludi, trpiacich. Ja som trpel, no mal som nadej

K liecbe od gamblingu napisem len tolko, ze som ju absolvoval. Sluby o nevyhnutnej abstinencii sa davaju strasne lahko. Ale este lahsie sa porusuju. Presiel som pracovne do Ceskej republiky. Ano, tu nie som vyluceny v registri hracov. Zatial. Som vsak ceskym obcanom a mozno si vybavim pas. Prisiel som s jednou taskou na liecenie, tu som si v otcovom aute na Hlavnej stanici iba vymenil za druhu a nedajuc poriadne ani zbohom Slovensku, pobral som sa do nedalekej Ceskej republiky, kde som si dohodol pracu. 

 

Cesta mi trvala skoro dvojnasobok, lebo vlak pri Velkych Levaroch musel spomalit, lebo tam bol prevrateny nakladny vlak na druhej kolaji. Napokon som prisiel na Hlavni nadrazi. Vysiel som pred vchod a skusal som chytit wi-fi signal. Vo vlaku som to nedokazal, hoci siet MAV-START pisala, ze ma plny signal. Pred brnenskou stanicou som po dlhej dobe chytil signal na siet dopravneho podniku a nasiel si spojenie k ubytovaniu, ktore mi poskytla firma. Vahal som chvilku, ci nejst s TAXI, no ked som si pozrel lokalitu, bolo mi jasne, ze by som sa nedoplatil.

 

Elektrickou, teda salinou, som sa dopravil takmer na konencnu. Tu som spozoroval jednu zastavku pred mojou cielovou pivaren s nazvom ZAGREB. Ok, tesil som sa. Obcas si tam zajdem, urcite tam budu povesane dresy Dinama Zagreb alebo aspon chorvatskej reprezentacie. Hotel ma prekvapil svojim rangom a to, ze je az 4 hviezdickovy. Chvilocku som v takom hoteli v Bratislave kedysi robil nocneho recepcneho. A pamatam si len na opitych Skotov, ci prisneho korejskeho hosta, ktory musel mat ranajky vzdy o 6:15. 

 

V hoteli som si vylozil tasku. Ako prve som musel usporiadat si lieciva, antidepresiva a neuroleptika, lebo mi ich v liecebni nabalili snad na kila. Mam na ne take super lekarnicke dozicky, kde som si ich ulozil. Potom som sa vybalil a zasiel si pred vchod na prvu cigaretu. Hotel je prisne nefajciarsky. 

 

Rano som zostal ako v obareni. Mal som narok na ranajky, no este ake. Na jeden chod som si mohol vybrat z uzasneho mnozstva salamov, suniek, vajec na rozne sposoby, zeleninovych tanierov, syrov, ale aj sladkeho peciva od vymyslu sveta. Bol som uveliceny, lebo v liecebni sme mali dovolene len jedny horalky, kusok vianocky a velmi slaby caj. Tu som si mohol nabrat croissanty, plnene, i neplnene, babovku, moravske kolace, muffiny a ine. Dal som si volske oka so slaninou a k tomu 4 miniparky a k tomu dva kusky babovky.

 

Poobede som odisiel k lekarovi na vstupnu prehliadku. Zial, nepodarilo sa mi ju vybavit na jedenkrat a tak som musel na brnenske vystavisko ist aj na druhy den pred nastupom do prace. Lekar mi na poslednu chvilu pred zatvorenim ordinacie podpisal schvalenie. S tym som bezal do kancelarie ludskych zdrojov a hoci som mal este relativne dost casu, bol som rad, ze som tam stihol prist na poslednu chvilku. Areal, kde lezi spolocnost sa totiz len dokoncuje, su tam velmi pekne zelene zony, a ultramoderne presklene budovy.

 

V kancelarii som bol trochu zmateny. Prisiel som asi ako jediny s prazdnou taskou, teda len s tym potvrdenim od lekara. V liecebni som bol odrezany totiz nielen od internetu, ale aj od mobilu. Takze som si ziadne dokumenty, ktore mi poslali nemohol pozriet. Napokon vsak velmi ochotna personalistka so mnou pockala a ja som mal moznost dokumenty podpisat. Vitaj na palube, hovorim si.

 

Pri ceste naspat na hotel som si vsimol jedneho azijskeho bistra, ktore stale funguje este od mojej mladosti, kedy sme do Brna chodili kazdy druhy vikend. Tak som tam zasiel, bol som trochu prekvapeny, skoro kazdy tam totiz sedel len pri pive. Aj stare zeny a nebolo nic vynimocne, ze samy a ze si dali tych piv viac. Vedla bistra hrala punkova hudba a miestni bezdomovci, casto s punkovymi ucesmi si podavali vino. Tato lokalita zial patri uz medzi naozaj spodinu mesta. Ale kedze si to bistro pamatam z mladosti, kedy to bolo novinka a mali tam stale plno, tak som z nostalgie vosiel. A nesklamali ma v jedle ani tentokrat. Hoci v Brne je tych azijskych obcerstveni asi 3x tolko ako v Bratislave. A myslim, ze aj vietnamska komunita je tu uz velmi vyspela. Ale to nechcem posudzovat. 

 

Takto to islo prve tri dni. Jedol som uz len raz mimo hotel. Na treti den som totiz objavil, ze treti kluc, ktory mi dali na recepcii vedie do druhej miestnosti apartmanu. A tam som objavil vsetko potrebne pre samostatne varenie. To som potreboval! Tak som sa vybral do lacnych potravin, ktore si pamatam este ked som mal v Brne priatelku. Nahodou, dvihli velmi standard a ja som si tam celkom dobre nakupil. Este som vsak zabludil k okienku s grilovanymi kurcatami a kupil si maly kusok s chlebom a k tomu uhorky  z Finska v uz spomenutych lacnych potravinach.

 

Dni sa minaju, praca je v zaciatkoch. Dnes som sa rozhodol obliect si svoj chorvatsky dres. Vybral som sa na hrad Spilberk a asi hodinu som sa prechadzal. V Brne registrujem velmi vela Balkancov. Aj som pocul miestami bulharcinu a na hoteli je jeden Srb s dietatom. Myslel som, ze niektory z predavacov bureku na Masarykovej ulici na mna aspon zagani, ale nie. Sam som plaval davom. A sam som sa aj vratil opat na hotel. A potom som chvilu zizal do lampy, aby som pochopil, ze je treba si umyt zuby, nakremovat popraskane nohy a odobrat sa na poslednu cigaretu pred vchod hotela. 

 

Este pripomeniem. Lahko sa sluby k abstinencii davaju, este lahsie sa porusuju. V pivarni Zagreb mi povedali, ze nemaju nic spolocne s Chorvatskom a proste dali nazov lokalu len tak. Rovnako tak, som pochodil v madarskej predajni v stvrti Kralovo pole. Aj ked, tam mali naozaj madarske vyrobky, kym v pivarni Zagreb necapovali ani Ozujsko, ani Karlovacko pivo. Ale to mi nevadi, som predsa abstinent. Aj ked, nie celkom. Hodil som tam do automatu sto korun. A radsej rychlo vysiel do tmy ulice...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sme rodina už vo vláde nemala byť, ultimátum vypršalo

Peter Pčolinský žiadal splnenie požiadaviek do konca júlovej schôdze.

ONLINE: Skvelá jazda Mintálovej. Vybojovala si olympijské finále

Sledujte online prenos zo semifinále K1 žien.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár sa prerátal, teraz je zradcom

Čo urobilo očkovanie so slovenskou politikou.


Už ste čítali?