Môj dvojmesačný pracovný pobyt v Brne.

Autor: Jakub Tinak | 29.11.2020 o 18:05 | Karma článku: 2,71 | Prečítané:  156x

Krátky pobyt, kde som zápasil s hracstvom, spoznal trochu nových veci zo sveta IT, stretol pár zaujímavých ľudí,no predčasne končím. A to všetko v coronovej pandémii.

Do Brna som bol pozvaný na pohovor v auguste. Bola mi ponúknutá práca procesného špecialistu v istej indickej firme s nemeckým jazykom. Po dlhých rozhovoroch a niekoľkých kolách testov som bol prijatý od 1.10.2020. Na samotnú prácu som sa tešil a tešil som sa aj do Brna,kde som ako dieťa strávil veľa dní. Môjmu vycestovaniu predchádzal ešte pobyt v liečebni kvôli patologickemu hracstvu,sktorým bojujem aj tu v nejednom blogu.

Môj príchod do Brna bol asi taký,že mi nefungovala na mobile vo vlaku wifi a keďže som mal operátora vypnuteho kvôli nahromadenym účtom,tak som musel najprv vystúpiť z vlaku aby som si na staničnej wifi zistil,ako sa dostanem na hotel,ktorý mi na prvé dva týždne zjednala firma. Zistil som,že hotel je veľmi ďaleko od stanice a hoci som mal pár este za koruny nezamenenych eur vo vrecku,tak som sa rozhodol ísť MHD napriek nie najlahsej batožine. 

 

Hotel Vista sa nachádza v kludnej mestskej časti Brno-Medlanky. Našiel som ho po krátkom bludeni.Ponukali raňajky v cene a to som mal k dispozícii ešte veľkú vlastnú plne vybavenú kuchyňu. Raňajky ma potom každý deň pobytu prekvapovali rozmanitostou švédskych stolov. Dával som si často vločky, puding, vajcia, pravý uherak, croissanty. Počas pobytu som veľmi nerozmýšľal nad vychadzkami.no bol koniec babieho leta a tak som predsa párkrát v meste bol. 

Tréningy pre firmu sa mi začali hneď druhý deň. Mali sme skypove hovory s indickým coachom,ktorý nás porúčal o histórii a filozofii firmy a ktorý nám dával lekcie ako sa stať správnym coachom. Boli vedené výhradne v angličtine a mali sme veľa simulovaných príkladov a práce vo dvojiciach na základe scenárov zo vzťahu agent-zakaznik alebo agent,-nadriadeny. Ja som bol pridelený ku kolegyni zo Sýrie a mali sme za úlohu opísať rozšírenie pôsobnosti firemnej kantyny,ktorú by sme viedli, ako by sme ju viedli,by prosperovala a uspokojovala klientov. Tu som sa stretol prvýkrát s metódou GROW. G ako goal,teda cieľ, R ako Reality, O ako options,teda možnosti a W ako Will,teda voľa.

Postupne som absolvoval ďalších asi 8 tréningov. Najdrahšie mi boli hodiny s pánom Divišom,ktorý nám veľmi pútavo rozprával históriu informatiky, prepletenu s množstvom zaujímavých kvízov. Jeho test som napokon spravil s odretými ušami,no to bolo aj kvôli môjmu presunu z nadstandardneho hotelu Vista do pomerne špinavého prostredia ubytovne v neďalekom Adamove pri Brne. V ten deň lialo a ja som mal check out na hoteli do 8:00. Odhlásil som sa však už 6:30,aby som stihol presun vlakom do mestečka Adamov. Napokon som to ledva stihol a celý premoceny s tazkou taškou som dostal izbu. To bolo 14.10.2020. Už o hodinu po príchode som mal písať spomínaný test. Bol som však vystresovaný z cesty, hľadania ubytovania, mesta,kde som nikdy predtým nebol. Ako však uvádzam test som spravil a vraj vôbec nie tak beznádejne ako som si myslel.

 

V hoteli,teda ubytovni žiaľ má privítal rozsypany kýbel na chodbe, kde sa prelinala z toho roztrhnuteho sáčku vôňa sardiniek, kávového socu a akýchsi zvyškov jedla, ktoré vyzerali veľmi nevábne a boli pravdepodobne vyskrabane z hrnca ako pripalene. Na hoteli bol od začiatku problém s vybavením.kuchyna nemala ani len spoločnú lyžičku. V špinavej kuchyni koše pretekali sieťami a variče boli zalepene storocnou špinou. No týždňami ako som tam pobýval, som si zvykal a pokupil si najnutnejšie ako bol vlastný varič,konvica a nejaké najnutnejšie riady. Izba mne pridelená bola čistá,aj keď okrem postele mala len vymývanie stoličku ako príslušenstvo.

 

V práci sme sa postupne zoznamovali ako správne písať emaily, ako zdvorilo,no vecne komunikovat a hlavne nás učili pracovať v asi 6 rôznych programoch,ktoré sme mali byť do mesiaca schopní naraz vedieť používať. Môj šéf bol Bosniak zo Sarajeva,ktorý ale vyrástol v Bavorsku. Bol to bývalý vojak z povolania, ktorého rodina vraj mala nejaký šľachtický pôvod v rámci šľachty Osmanskej ríše,teda boli nejakí begovia,či agovia či také niečo. On sám bojoval v Afganistane kde velil 13 mužom. Vedel spraviť kliky na palcoch rúk,čo nám aj predviedol.

 

Kolegovia boli veľmi milí ludia. Rumunsky Maďar Róbi bol veľmi inteligentny a vyznal sa v programovani a v ženách. Karol bol Poliak,odborom politológ,ktorý vedel výborne telefonovať a chválil moju poľštinu,v ktorej sme nepracovali no ja som v nej s ním hovoril a myslel som,že je veľmi slabá. Martina,Ceska odborom strojarka bola veľmi sveta skúsená,robila 10 rokov v Nemecku.Rovnako tak Bulharka Veselina,ktorá zasa mala skusenosti v oblasti mobilných sietí a robila roky v Rakúsku. No a potom tu bola Eva,ktorá bola čerstvou absolventkou Masarykovej univerzity a to s nemeckým mazykom,no učila sa aj po švédsky a chorvátsky.

 

Corona sa v ČR začala vymykať z kontroly a už necelý mesiac po mojom príchode začal núdzový stav.Tym som musel zabudnúť na svoje plány ako tráviť voľný čas.chcel som si pozrieť Moravské zemské múzeum,hrad Spilberk,galeriu, kapucínsku kryptu, a iné múzea.doviezol som si z domu plaveckú vybavu,že budem chodiť na bazén. Zial, hral som niekoľkokrát už pocas pobytu na hoteli Vista. Tu som chodil do pivárne Záhreb,ktorá má prirodzene priťahovala svojim názvom a bolo v nej ako v jednej z mála už ešte zopár automatov. 

 

Potom som si začal kupovať zreby a keďže táto metóda sa neosvedčila,lebo som na nej skoro nič nevyhrával,tak som si otvoril tri tiperske účty postupne. A v jeden piatok takto prehral 2/3platu. Bol som však nervózny,lebo som sa predtým dozvedel z domu,že mama mala na SVK infarkt.a keďže som nemal auto,nemohol som ju nijak vidieť,aj keby som ho mal,návštevy boli zakázané. Viem,že to neospravedlnim. Až kým som sa však dozvedel tu novinku,tak som sa snažil dosť svedomite pripravovať do práce a študovať si veci,čo som nevedel pochopiť hned. V tu noc však ako som sa dozvedel o infarkte som nespal,na druhý deň šiel do práce a už vtedy som bol skoro vyhodený.

 

Zaspaval som totiž na tréningu so šéfom Bosniakom, o dost dolezitom programe,ktorý nám on musel zrýchlene vysvetlovat,lebo sme boli v časovom sklze. Od tohoto bodu,cca. prvý novembrový týždeň som žiaľ asi strácal pôdu pod nohami.hoci som sa fakt snažil overiť a miestami sa nabiflit postupy,tak v praxi pri simulovaných prikladoch som horel. Vyvrcholilo to,keď som po troch týždňoch systematického opakovania nevedel ako sa otvorí ticket pre technické oddelenie. Šéf mi povedal,že so mnou nepočíta,no napokon som sa rozhodol sám a výpoveď v skúšobnej dobe vyšla teda z mojej iniciatívy.

 

O ubytovaní a tých málo postrehoch už len asi toľkoto. Mal som suseda,ktorý moci do kyblov a z ktorého izby sa rinul nepríjemný zápach na celú chodbu.jeden tu ubytovaný murar to raz nevydržal a prerazil mu dvere. Inak sa tu povalovali všade fľaše od rumu,či veľké plastové fľaše od dvojlitrovych pív. Ako vravím, dosť špiny,ale aj tu sa našli prijemni ľudia,jeden veľmi aktívny 70tnik napríklad ktorý trénuje stále futbal a hrával donedávna za akési seniorské muzstvo. Potom je tu múdry a pracovitý Štefan,Slovak,ktorý asi nedá asi cigaretu z úst jak je deň dlhy. Snažil som sa držať cely pobyt ako Česi hovoria při zdi.Nikomu som do súkromia neliezol,ani mne našťastie nik. A zeny,? Nuž,jedna mi vynadala že používam strašne smradlavu vodu po holení. A tým sance zhasli. 

 

Tento pobyt neskončil pracovným úspechom. No kolega Karol si ma obľúbil a nik neodpísal,že by som sa nesnažil.robit teraz v pandémii vonku,navyše dozvediac sa takú vážnu správu o maminom zdraví, je nad moje sily. A hranie? Mal som odvtedy pár peňazí,no poviem,že bojujem.sam so sebou.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?